Japonsko
Japonsko sa nachádza vo východnej Ázii. Zo severu ho obklopuje Ochotské more, z juhu a východu Tichý oceán, z juhozápadu Východočínske more a zo západu Japonské more. K Japonsku patria ostrovy Nansei. Najväčšiu časť Japonska tvoria 4 ostrovy: Honšu, Kjušu, Šikoku a Hokkaido. Rozloha Japonska je 377 835 kilometrov štvorcových.
Japonsko je hornatá krajina s malými nížinami. Na severe Japonska sú pohoria vulkanického pôvodu. Medzi najznámejšie a najväčšie pohoria na ostrove patria: Japonské Alpy, Iawate, Kawageta, Shiragami Sanchi a Echigo Sammyaku.
Podnebie Hokkaido a severná časť ostrova Honšu majú krátke letá a dlhé zimy. Shikoku a Kjušu majú horúce a vlhké letá.
Na nerastné suroviny je krajina chudobná. Má len málo uhlia. Významnú časť surovín dovážajú z baní, ktoré prevádzkujú japonské spoločnosti v zahraničí. V zásobovaní elektrickou energiou majú významnú úlohu tepelné elektrárne spaľujúce dovezenú ropu, vodné aj jadrové elektrárne. Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú výroba strojov, dopravných prostriedkov, priemyselných robotov, plastov, elektrotechnických a telekomunikačných prístrojov, potravín, textilu a spracovanie ropy. Intenzívne poľnohospodárstvo drobných statkov nestačí pokrývať požiadavky obyvateľstva, preto 40 % potravín sa dováža. Na rovinatých plochách sa pestuje ryža, pšenica, jačmeň, sója, zelenina, na svahovitom území zasa čaj, pšenica. Na severe je to zasa cukrová repa a zemiaky. V dôsledku nových stravovacích návykov sa živočíšna výroba (hydina, hovädzí dobytok, ošípané) stala rozvíjajúcim sa odvetvím. Chov priadky morušovej stratil na význame. Po stáročia väčšinu živočíšnych bielkovín pre obyvateľov poskytoval rybolov.
História:
História Japonska sa datuje od r. 660 pred n. l. Podľa dochovaných legiend tu už vtedy vládol prvý japonský cisár. V ďalšom období Japonci objavovali okolitý svet. Medzi prvé významné vzťahy so zahraničím patrili kontakty s kultúrne vyspelou Čínou a Kóreou. Asi v 5. storočí n. l. Japonsko preberá od Číny znakové písmo. Japonsko si budovalo vlastnú územne nezávislú kultúru, pričom pôvodné náboženstvo šintoizmus začína vytláčať budhizmus. Silné rodové zákonitosti, vojenské tradície, samurajstvo a iné zvláštnosti boli uchovávané s veľkou vážnosťou. Nové obchodné kontakty so západnou Európou sa začali využívať až v 16. storočí. Dobre sa rozvíjajúci obchod sa však z obavy pred prílevom kresťanského náboženstva z vládnych kruhov výrazne brzdil. Rôzne obmedzenia viedli k izolovanosti Japonska. O obnovu obchodných vzťahov sa snažili mnohé krajiny, pričom úspech dosiahli až v 19. storočí. Japonsko malo v tom čase militatné ambície, ktoré sa prejavili vo vojne s Čínou, v anektovaní Kórey a okupovaní mnohých ostrovov. Vyvrcholením vojenských aktivít bolo spojenectvo Japonska s fašistickým Nemeckom počas II. svetovej vojny. Neslávne sa Japonsko zapísalo do dejín náletom na americkú základňu v Pearl Harbour. Napriek končiacej sa vojne Japonsko odmietalo kapituláciu. Tú sa podarilo dosiahnuť až po atómovom útoku na Hirošimu a Nagasaki. Po skončení II. svetovej vojny sa v Japonsku uskutočnilo mnoho prevratných zmien. Japonsko sa stalo krajinou hospodárskeho zázraku. Zaradilo sa medzi najpriemyselnejšie krajiny sveta. Otvorenosť sa prejavila aj v spoločenskom živote. Dnes je Japonsko úplne inou krajinou, než akú možno vidieť vo filmoch zo začiatku 20. storočia.
Podnebie:
Podnebie Japonska je ovplyvňované monzúnmi. Sever územia má chladné, stred mierne a juh subtropické podnebie. V lete postihujú Japonsko silné dažde, ktoré v auguste prechádzajú až do monzúnov. Západná časť územia má výrazne vyššiu zrážkovú činnosť. Dlhodobé priemerné teploty dosahujú v Tokiu v januári plus 3 stupne Celzia, v júli 25 stupňov Celzia. Ročné zrážky sú veľmi vysoké. Nezriedka presahujú 1500 mm. Priemerné teploty na ostrove Hokkaidó sú o 5 až 6 stupňov nižšie.
Hirošima a Nagasaki:
Japonsko 6.8. - 9. 8. 1945
S použitím novo vyvinutej jadrovej zbrane donútili USA Japonsko ku kapitulácii. 6. augusta zhodil americký bombardér B-29 atómovú bombu na mesto Hirošimu, ležiacu v juhozápadnej časti ostrova Honšú.
O tri dni neskôr bol zriadený ďalší útok, tentokrát na Nagasaki na ostrove Kjúšú.
Po zhodení atómových bômb, ktoré si len v Hirošime vyžiadali 200 000 mŕtvych a viac než 100 000 ranených, si japonský cisár Hirohito vynútil na vojenskom velení súhlas s prímerím a bezpodmienečnou kapituláciou.
Kapitulační akt bol podpísaný 2. 9. 1945 na palube americkej bojovej lode "Missouri" v Tokijskom zálivu.
Experimenty s atómovou zbraňou v rámci "Projektu Manhattan" začali po vstupe USA do vojny v decembri 1941 (dokončené 8. 9. 1944). Práce prebiehali v bleskovom tempe a 16. júla mohol byť na strelnici v Alamogordu v Novom Mexiku urobený prvý pokusný výbuch. Po kapitulácii tretej ríše 7. mája 1945 zostalo jediným možným cieľom pre prvý úder Japonsko.
Potom, čo japonská vláda odmietla návrh Spojencov a chcela ďalej pokračovať v odpore, siahli Američania k použitiu atómovej zbrane.
Z ostrova Tinian (Mariany) odštartoval 6. augusta 1945 o 02.45 hodín bombardér B-29 "Enola Gay" s atómovou bombou "Little Boy" na palube. Potom, čo prieskumné lietadlá hlásili z oblastí troch uvažovaných cieľov najlepšie poveternostné podmienky nad Hirošimou, zamierila "Enola Gay" k tomuto mestu.
V 08.15 hodín bola bomba zhodená. O 45 sekúnd neskôr už mohla posádka lietadla "Enola Gay" cez svoje ochranné okuliare uvidieť oslnivý záblesk a potom ružový hríbovitý oblak.
V Hirošime zúrila ohnivá búrka, ženúca sa rýchlosťou 1200 km/h. Tejto ničivej sile padli za obeť takmer všetky budovy. Podobný obraz sa naskytol 9. augusta tiež posádke bombardéru nad Nagasaki. Tentokrát si útok vyžiadal 74 000 mŕtvych a viac než 40 000 ranených.
Rádioaktívne žiarenie spôsobovalo v okruhu jedného kilometra od epicentra istú smrť. Ranení boli ťažko popálení, k ďalším následkom patrila rakovina a vážne zmeny dedičných vlastností.
Ničivé účinky rádioaktívneho žiarenia v postihnutých oblastiach pretrvali desiatky rokov - spôsobovali choroby z ožiarenia a pôrody znetvorených detí.
Japonské rieky sú krátke, ale vodnaté. Najdlhšia rieka Japonska je Shinano na ostrove Honšu. Ďalšie veľké rieky na ostrove Honšu sú: Tone, Ternyu-gawa a Mogami-gawa. Ishikari, Teshio-gawa, Tokachi sú rieky ostrova Hokkaido. Najdlhšia rieka ostrova Shikoku je Yoshino.
Jazerá sú známe svojou krásou. Väčšina jazier v Japonsku sú horské jazerá. Najväčšie jazero je Biwa na ostrove Honšu.
Typické živočíchy v Japonsku sú Jazvec japonský a ďalšie. Najznámejšie rastliny v Japonsku sú cykas, Dub japonský a ďalšie. Typické pre Japonsko sú bonsaje - bonsaj je malý stromček.
Národné parky sú Čuby-Sanko a Nikkó.
Japonsko má viac ako 125 miliónov obyvateľov. Japonci používajú dve abecedy hiragana a katakana. Úradný jazyk je japončina. V Japonsku sú rozšírené 3 náboženstvá: Šintoizmus 40 %, Budhizmus 40 %, Kresťanstvo 4 %. Je tam parlamentná monarchia na čele s cisárom. Japonsko sa delí na 47 provincií.
Pestuje sa tam ryža, pšenica, jačmeň, sója, zelenina, čaj, cukrová repa a zemiaky. Na nerastné suroviny je krajina chudobná. Ťaží sa tam zlato, hnedé uhlie, farebné kovy, ale len v malých množstvách.
Zdravotníctvo je na vysokej úrovni. V mestách žije 70 % obyvateľstva.
Náboženstvo a spoločenský systém:
Už mnoho storočí existujú v Japonsku tradičné náboženstvá, založené na hlbokej úcte a mravnosti. Stoja na filozofickom základe, ktorý je základom myslenia obyvateľov tejto krajiny. Práve preto je tu šírenie iných náboženstiev takmer nemožné. Myslenie japoncov je aj vďaka veľkej vzdialenosti od krajín Európy veľmi odlišné. Tradičné náboženstvá sa zakladajú na starovekých filozofických školách, ktorých pochopenie si vyžaduje dlhé štúdium.
V Japonsku sa prelínajú viaceré náboženské tradície. Tri najdôležitejšie sú šintoizmus, buddhizmus a konfucianizmus. Konfucianizmus a buddhizmus ovplyvnil Japonsko až okolo 6.stor. po Kr. Na japoncov malo dôležitý vplyv aj kresťanstvo a to najmä v 16., 19. a 20. storočí. Okrem týchto ovplyvnili Japonsko aj nové náboženstvá, ktoré vznikli v nestabilných obdobiach.
Mestá:
Tokyo - Tokyo je hlavné mesto. Má 11.6 mil. obyvateľov, je tam Tokijská knižnica ktorá má viac ako 6 miliónov kníh.
Osaka - Osaka má 2,5 milióna obyvateľov. Osaka je prístavné a veľtržné mesto
ŠTÁTNE ZRIADENIE: konštitučná monarchia
HLAVNÉ MESTO: Tokio (Tókió), 7 967 600 obyv., s aglomeráciou 11 773 600 obyv.
ROZLOHA: 377 819 km2
POČET OBYV.: 126 091 000 (1997)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 334 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: japončina
MENA: yen (1 yen = 100 senov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 23. dec. (Narodeniny cisára)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Japonci (99 %), iné (1 %)
NÁBOŽENSTVO: mnohí Japonci vyznávajú niekoľko náboženstiev– šintoizmus 107,9 mil. (85,6 %), budhizmus 91,8 mil. (72,8 %), evanjelické 635 000 (0,5 %), katolícke 439 000 (0,35 %)
URBANIZÁCIA: 77,6 %
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: 80 rokov
DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: 6 ‰
ANALFABETI: 1 %
NEZAMESTNANOSŤ: 4,4 %
HDP: 38 160 USD/obyv.
Štátne zriadenie:
Podľa ústavy z roku 1947 nie je cisár výslovne hlavou štátu. Má však právomoc, ktorá obvykle patrí všetkým hlavám štátu. Najvyšší zákonodarný orgán predstavuje dvojkomorový parlament. Skladá sa z Dolnej snemovne, ktorú tvorí 592 poslancov volených na štyri roky a z Hornej snemovne, v ktorej zasadá 252 so šesťročným mandátom. Cisár na základe doporučenia vyhlasuje predsedu vlády. Na úrovni miestnej samosprávy je Japonsko rozdelené na 47 prefektúr, 2 samostatné správne oblasti, ostrov Hokkaidó a hlavné mesto. Všetko je riadené miestnymi radami, ich členovia sú volení obyvateľstvom danej oblasti a v ich čele stoja guvernéri. Prefektúry sa ďalej delia na mestá, mestyse a dediny, pričom každá nižšia správna jednotka má svoju miestnu samosprávu. Väčšina členov parlamentu je volená v jednotlivých prefektúrach na základe pomerne veľkého zastúpenia, avšak 2/5 poslancov Hornej snemovne sú volení v tzv. celonárodných okruhoch. Volebné právo má každý občan starší 20 rokov. Japonská ústava zakazuje udržovanie útočných ozbrojených síl.
Japonská rodina:
Teraz snáď niečo o japonskej rodine. Keď človek počuje o Japoncoch, spája svoje predstavy okamžite s preľudnenosťou a uvažuje teda aj o tom, že populácia bude značne vysoká. Na veľký údiv je normálna japonská rodina troj alebo štvorčlenná. Rodinné vzťahy sú poznamenané dlhodobým historickým vývojom a sú pre našinca niekedy dosť neobvyklé. Markantné a na prvý pohľad sú zrejmé dva javy - výsadné postavenie muža v rodine a priam akýsi kult detí. Pre ilustráciu jeden príklad: Keď príde do plno obsadeného vlaku rodina s deťmi a uvoľní sa jedno miesto, najskôr sa posadia deti. A to nielen deti malé, ale aj napríklad 10 - 12 ročné. Až potom si hľadá miesto muž. Žena väčšinou celú cestu stojí. Postavenie ženy je nezávideniahodné. Ženy bývajú zamestnané len zriedka. Buď mladé a slobodné alebo až staršie, keď odrastú deti. Úlohou ženy je teda starať sa o domácnosť. V tom síce nie je oproti nám veľký rozdiel. Rozdiel je však v tom, že v Japonsku sa na ženu pozerá ako na menejcenného tvora, ktorý nie je vhodný byť v mužovej spoločnosti.
Začína to už od jasieľ, v ktorých sú prísne oddelení chlapci a dievčatá a pokračuje cez všetky stupne škôl až na univerzity. Vždy zvlášť ženy a zvlášť muži. A tento vzťah prísnej separácie je potom zrejmý všade. Keď si muž privedie do bytu návštevu, žena príde návštevníkov len privítať, pokloniť sa im a potom sa už neukáže, len čo obsluhuje pri stole. Neexistuje, aby si prisadla a zapojila sa do rozhovoru. A to aj v rodinách, kde sú ženy s vyšším vzdelaním, napríklad učiteľky. Berie sa to ako samozrejmosť, nikomu to nepripadá čudné. Alebo je nezmyselné, aby šiel muž so svojou ženou na večeru do reštaurácie. Do reštaurácie alebo zábavných podnikov chodí zásadne len mužská spoločnosť. V lepších podnikoch je to zariadené tak, že ku každej spoločnosti automaticky prideľujú platené spoločníčky, ktoré majú za úlohu spoločnosť zabávať a starať sa o patričnú konzumáciu jedál aj nápojov.
Japonské deti:
Iná kapitola sú japonské deti. Sú na pohľad veľmi roztomilé, pekné, ako vôbec všetky deti sveta. Po bližšom poznaní sa však vaše nadšenie začne rýchlo vytrácať. A pomaly si začnete myslieť čosi o nevychovanosti a rozmaznanosti. Predtým ako však začnete odsudzovať, je potrebné poznať japonskú tradíciu vo výchove detí. O deti sa totiž nikto nestará pokiaľ nezačnú chodiť do školy. Starostlivosť rodičov o deti v tom období, je že ich zabezpečia hmotne, dajú im najesť a oblečú ich. Nejaké príkazy, zákazy alebo režim dňa - čas na jedenie, spanie a pod., čo naše deti poznajú od kolísky, toho sú japonské deti ušetrené. Jedia a spia ako chcú.
