Japonsko
Japonsko sa nachádza vo východnej Ázii. Zo severu ho obklopuje Ochotské more, z juhu a východu Tichý oceán, z juhozápadu Východočínske more a zo západu Japonské more. K Japonsku patria ostrovy Nansei. Najväčšiu časť Japonska tvoria 4 ostrovy: Honšu, Kjušu, Šikoku a Hokkaido. Rozloha Japonska je 377 835 kilometrov štvorcových.
Japonsko je hornatá krajina s malými nížinami. Na severe Japonska sú pohoria vulkanického pôvodu. Medzi najznámejšie a najväčšie pohoria na ostrove patria: Japonské Alpy, Iawate, Kawageta, Shiragami Sanchi a Echigo Sammyaku.
Podnebie Hokkaido a severná časť ostrova Honšu majú krátke letá a dlhé zimy. Shikoku a Kjušu majú horúce a vlhké letá.
Na nerastné suroviny je krajina chudobná. Má len málo uhlia. Významnú časť surovín dovážajú z baní, ktoré prevádzkujú japonské spoločnosti v zahraničí. V zásobovaní elektrickou energiou majú významnú úlohu tepelné elektrárne spaľujúce dovezenú ropu, vodné aj jadrové elektrárne. Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú výroba strojov, dopravných prostriedkov, priemyselných robotov, plastov, elektrotechnických a telekomunikačných prístrojov, potravín, textilu a spracovanie ropy. Intenzívne poľnohospodárstvo drobných statkov nestačí pokrývať požiadavky obyvateľstva, preto 40 % potravín sa dováža. Na rovinatých plochách sa pestuje ryža, pšenica, jačmeň, sója, zelenina, na svahovitom území zasa čaj, pšenica. Na severe je to zasa cukrová repa a zemiaky. V dôsledku nových stravovacích návykov sa živočíšna výroba (hydina, hovädzí dobytok, ošípané) stala rozvíjajúcim sa odvetvím. Chov priadky morušovej stratil na význame. Po stáročia väčšinu živočíšnych bielkovín pre obyvateľov poskytoval rybolov.
História:
História Japonska sa datuje od r. 660 pred n. l. Podľa dochovaných legiend tu už vtedy vládol prvý japonský cisár. V ďalšom období Japonci objavovali okolitý svet. Medzi prvé významné vzťahy so zahraničím patrili kontakty s kultúrne vyspelou Čínou a Kóreou. Asi v 5. storočí n. l. Japonsko preberá od Číny znakové písmo. Japonsko si budovalo vlastnú územne nezávislú kultúru, pričom pôvodné náboženstvo šintoizmus začína vytláčať budhizmus. Silné rodové zákonitosti, vojenské tradície, samurajstvo a iné zvláštnosti boli uchovávané s veľkou vážnosťou. Nové obchodné kontakty so západnou Európou sa začali využívať až v 16. storočí. Dobre sa rozvíjajúci obchod sa však z obavy pred prílevom kresťanského náboženstva z vládnych kruhov výrazne brzdil. Rôzne obmedzenia viedli k izolovanosti Japonska. O obnovu obchodných vzťahov sa snažili mnohé krajiny, pričom úspech dosiahli až v 19. storočí. Japonsko malo v tom čase militatné ambície, ktoré sa prejavili vo vojne s Čínou, v anektovaní Kórey a okupovaní mnohých ostrovov. Vyvrcholením vojenských aktivít bolo spojenectvo Japonska s fašistickým Nemeckom počas II. svetovej vojny. Neslávne sa Japonsko zapísalo do dejín náletom na americkú základňu v Pearl Harbour. Napriek končiacej sa vojne Japonsko odmietalo kapituláciu. Tú sa podarilo dosiahnuť až po atómovom útoku na Hirošimu a Nagasaki. Po skončení II. svetovej vojny sa v Japonsku uskutočnilo mnoho prevratných zmien. Japonsko sa stalo krajinou hospodárskeho zázraku. Zaradilo sa medzi najpriemyselnejšie krajiny sveta. Otvorenosť sa prejavila aj v spoločenskom živote. Dnes je Japonsko úplne inou krajinou, než akú možno vidieť vo filmoch zo začiatku 20. storočia.
Podnebie:
Podnebie Japonska je ovplyvňované monzúnmi. Sever územia má chladné, stred mierne a juh subtropické podnebie. V lete postihujú Japonsko silné dažde, ktoré v auguste prechádzajú až do monzúnov. Západná časť územia má výrazne vyššiu zrážkovú činnosť. Dlhodobé priemerné teploty dosahujú v Tokiu v januári plus 3 stupne Celzia, v júli 25 stupňov Celzia. Ročné zrážky sú veľmi vysoké. Nezriedka presahujú 1500 mm. Priemerné teploty na ostrove Hokkaidó sú o 5 až 6 stupňov nižšie.
Hirošima a Nagasaki:
Japonsko 6.8. - 9. 8. 1945
S použitím novo vyvinutej jadrovej zbrane donútili USA Japonsko ku kapitulácii. 6. augusta zhodil americký bombardér B-29 atómovú bombu na mesto Hirošimu, ležiacu v juhozápadnej časti ostrova Honšú.
O tri dni neskôr bol zriadený ďalší útok, tentokrát na Nagasaki na ostrove Kjúšú.
