Mnohí Vikingovia boli námorní lupiči, čo brali cennosti z kostolov a kláštorov a nezanechali po sebe žiadne chrámy ani písomné pamiatky, iba texty na skalách nazývané runy. Nemali kňazov ani kráľov a vážili si iba náčelníkov a starcov. Ich bohovia boli nesmrteľní, napr. Tór ovládal búrky. Po skončení svojej lúpežníckej éry začali stavať drevené, architektonicky mimoriadne prepracované kostoly, ktoré sa zachovali v Škandinávii dodnes.
Francúzsko bolo zapojené aj do organizovania križiackych výprav. V tretej križiackej výprave (1189-1192) stáli na čele nemecký cisár Fridrich I. Barbarossa, anglický kráľ Richard Levie Srdce a francúzsky kráľ Filip II. August. Príčinou bolo obsadenie Jeruzalema sultánom Saladinom, ktorý vládol v Egypte a Sýrii. Jeruzalem sa spojencom získať nepodarilo, ale uzavreli prímerie so Saladinom, takže kresťanskí pútnici mohli navštevovať Boží hrob. Filip II. Augustus bojoval aj s anglickým kráľom Jánom Bezzemkom z rodu Plantagenetovcov (ktorý mu po bitke pri Bouvines muselo odstúpiť všetky územia na sever od Loiry a tým Filip II. získal všetky územiam, ktoré Anglicko vo Francúzsku malo ) a získal svoje územie od Normanov. Víťazstvo v bitke pri Bouvines malo za následok aj zmenu politickej konštelácie v Európe – posilnilo sa postavenie Kapetovcov vo Francúzsku, ktorým sa konečne podarilo zlomiť vplyv veľkých vazalov a urýchlilo rozpad anjouovskej vetvy rodu Plantagenetovcov. Filip II. položil svojou politikou základy pevnej centrálnej moci, ktorej základ tvorilo aj dobre vycvičené žoldnierske vojsko. Krajinu riadil pomocou splnomocnencov koruny, ktorí mu osobne zodpovedali za zverenú oblasť. Po jeho smrti sa presadilo dedičné kráľovstvo, lebo na trón nastúpil jeho syn Ľudovít VIII. Lev bez predchádzajúceho zvolenia francúzskymi šľachticmi. Zjednotenie krajiny však docielil až v druhej polovici 12 stor. Filip IV. Pekný, ktorý upevnil kráľovskú moc, postavil sa proti pápežovi a prinútil ho v roku 1309 presídliť z Ríma do Avignonu (chcel získať prestíž). Toto sa nazýva avignonské zajatie pápežov. Viedol viacero vojen s okolitými štátmi, snažil sa presadiť aj za hranicami Francúzska, čím však vyčerpal štátnu pokladnicu a zadĺžil sa. Keďže potreboval peniaze, obvinil rytiersky rád templárov (ktorý bol bohatý, lebo sa zúčastňoval medzinárodných finančných obchodov a používal rozsiahle výhody) z kacírstva, úpadku mravov a zo zvrátených tajných rituáloch, v roku 1313 ho zrušil a ich peniaze si ponechal na upevnenie svojej moci a na vytvorenie generálnych stavov, čo bolo niečo ako prvý parlament. Avignonským zajatím pápeža a zrušením rádu templárov výrazne oslabil moc cirkvi.