Počas jeho vlády bolo Francúzsko jednou z najvyspelejších krajín v Európe. Niekoľko rokov po smrti Filipa IV. Pekného sa rozpútala storočná vojna medzi Francúzskom a Anglickom (viď bližšie pod vznikom Anglicka), ktorá skončila v podstate víťazstvom Francúzska. Po jej skončení sa Francúzsko zjednocuje, upevnila sa a centralizovala sa kráľovská moc, no nie každý panovník to robil rovnakým spôsobom. O skončenie storočnej vojny a o vytlačenie Angličanov sa zaslúžil francúzsky panovník Ľudovít XI., syn Karola VII. Po vojne však vládol despoticky a to malo za následok vytvorenie silnej opozície medzi vazalmi a nespokojnosti medzi občanmi.

Vznik Anglicka

- pôvodné obyvateľstvo
- Kelti
- príchod Normanov
- bitka pri Hastingse
- storočná vojna
- Viliam Dobyvateľ

Pôvodnými obyvateľmi Anglicka bol národ Keltov a Jutov. Obyvateľstvo bolo pravidelne rozsiate po celom území Anglicka, Walesu, Škótska a Írska. Asi v 1 stor. si rímsky cisár Claudius podmanil časť Británie. V tom istom storočí rímsky vojvodca G.J. Agricola rozšíril Rímsku ríšu o ďalšie územia na Britskom ostrove. V roku 407 z Británie odchádzajú posledné rímske légie a na územia nimi opustené vpadajú kmene Škótov a Sasov. Počas sťahovania národov sa niektoré kmene Anglov a Sasov preplavili na Britské ostrovy a založili tu mnoho malých kráľovstiev, ktoré sa nakoniec v 9 stor. zjednotili do jedného anglosaského kráľovstva. K zjednoteniu došlo aj z dôvodu vpádov dánskych Normanov. Britské ostrovy boli prvé, na ktoré Vikingovia zaútočili. Touto udalosťou sa začali vikingské nájazdy do Európy a Ruska. Kelti a Juti (pôvodní obyvatelia) sa po nájazdoch presunuli do Írska. Expanzia Normanov bola zastavená Alfrédom Veľkým, ktorý položil základy anglického štátu. V tomto období sa kráľovským sídlom stáva Winchester. Začiatkom 11 stor. však dánsky kráľ Knut II. anglosaského panovníka porazil a obsadil celé Anglicko. Po jeho smrti Anglicko zasa voľné. V roku 1066, keď zomiera Eduard Vyznávač a na trón nastupuje Harold Godwinson, začali prvé konflikty – tentokrát s francúzskymi Normanmi. Viliam Dobyvateľ, vojvodca z Normandie namietal, že Eduard prisľúbil trón jemu. Zorganizoval výpravu a porazil Harolda v bitke pri Hastingse. Týmto sa Viliam stal novým kráľom Anglicka. Za jeho vlády Normani vybudovali silnú centralizovanú vládu a vytvorila sa Veľká rada, základ budúceho parlamentu. Takisto bola spísaná Domesday Book (pozemková, katastrálna a daňová kniha) pre 34 grófstiev Anglicka a začala sa stavba londýnskeho Toweru.