Hneď po nástupe na trón chcel Viliam obmedziť pápežský vplyv tým, že zo seba spravil najvyššieho predstaviteľa cirkvi. Po jeho smrti nastupuje na trón jeho druhorodený syn Viliam II., ktorý od roku 1069 vládne aj v Normandii. Po jeho smrti nastupuje na trón najmladší syn Viliama Dobyvateľa Henrich I., ktorého smrťou jednak končí normandská vláda a druhak začína neľútostný boj o dedičstvo trónu. Na trón nenastupuje dvojročný syn Henricha I., ale jeho synovec Štefan z Blois. Henrich I. vyhlásil za následníčku trónu jeho dcéru Matildu a vydal ju za Geoffroia V. Plantageneta, grófa z Anjou. Z manželstva sa narodil syn Henrich II. Matilda sa pokúšala uplatniť nárok svojho syna na trón, no trvalo jej osemnásť rokov kým Štefan z Blois uznal Henricha II. na anglický trón. Týmto krokom sa na anglický trón dostala dynastia Plantagenetovcov. Rod Plantagenetovcov vlastnil rozsiahle majetky na území Francúzska, čím sa vytvoril zárodok nových konfliktov medzi Anglickom a Francúzskom. Jedným z najvýznamnejších panovníkov a tretím synom Henricha II. bol Richard I. Levie Srdce. Bol to dobrodruh a väčšinu svojej vlády sa zúčastňoval križiackych výprav. Počas jeho neprítomnosti vládol jeho brat Ján II. Bezzemok. Zaťažoval ľudí veľkými daňami, čo nebolo ani múdre, ani príjemné. Týmito a ďalšími krokmi sa stal veľmi neobľúbeným medzi aristokraciou aj jednoduchými ľuďmi. Keďže nemal bojovného ducha, prišiel o anglické dŕžavy vo Francúzsku, vrátane provincie Normandia. Strata Normandie bola najtrpkejšia, pretože to bolo dedičstvo po Vikingovi Rollovi, ktorý túto zem od Francúzov vybojoval. Ján II. Bezzemok nemal ani diplomatické schopnosti a neustále sporil s pápežom Innocentom II. Jeho najväčšou prehrou však bola Magna charta liberatum (Veľká listina slobôd), ktorú bol prinútený podpísať pod nátlakom šľachty a predstaviteľov cirkvi v roku 1215. Magna charta obmedzovala moc kráľa a určovala jeho právomoci. Najdôležitejšou však bola časť, ktorá hovorila, že nikto – ani kráľ – nestojí nad zákonom. Po smrti Jána II. prinútili šľachtici podpísať túto listinu aj jeho syna Henricha III. Za jeho vlády sa v Anglicku spustila občianska vojna (tzv. povstanie barónov). Jeho syn Eduard síce v roku 1265 porazil povstaleckú vidiecku šľachtu a tým vybojoval Henrichovi III. trón, parlament však ďalej pôsobil ako výdobytok občianskej vojny. Henrich III. musel priznať revoltujúcej šľachte tzv. oxfordské provízie, ktoré znamenali obmedzenie kráľovskej moci. Spojil sa však s francúzskym kráľom Ľudovítom IX. Svätým a s pápežom a prehlásil túto dohodu za neplatnú.