Vypukli krvavé zrážky, v ktorých povstalecká vidiecka šľachta zvíťazila nad kráľom a presunula parlament do Londýna. Za vlády panovníka Eduarda III. nastal konflikt o právo na francúzsky trón a storočná vojna.
Storočná vojna (1337-1453) bol vojnový konflikt medzi Anglickom a Francúzskom s dlhodobými prestávkami sprevádzaný protifeudálnymi hnutiami. Po smrti Filia IV. Sa Francúzsko stalo jednotnejšie a silné, pretože nový kráľ z rodu Valoisovcov (patril k mladšej vetve Kapetovcov) s pápežom upevnili svoju moc. Podnetom na rozpútanie vojny bol spor o nástup na francúzsky trón po vymretí rodu Kapetovcov, pretože anglický kráľ Eduard III. odôvodňoval svoj nárok na trón príbuzenskými vzťahmi s Kapetovcami (bol vnukom Filipa IV., ktorý zomrel v roku 1314). Skutočnou príčinou bol však spor o bohaté Flandry a Flámsko a anglické léna vo Francúzsku (išlo o obchodne významné oblasti juhozápadného Francúzska – o dedičstvo Plantagenetovcov) a úsilie Francúzov vyhnať Angličanov zo svojho územia, pretože vlastnili veľkú časť francúzskych území. Ako zámienka na rozpútanie vojny stačilo Eduardovi III. nástup Filipa VI. z rodu Valois na francúzsky trón. Vojna sa delí zhruba na 3 etapy.
>1. etapa (1337-1360). Anglicko pod vedením Eduarda III. zorganizovalo prvú výpravu do Francúzska. V roku 1340 francúzsky kráľ Filip VI. utrpel porážku v námornej bitke pri Sluys od anglického kráľa Eduarda III. Eduard III. po tejto výhre prijal titul kráľ Francúzska. V roku 1346 vyhral bitku pri Kreščaku a tým upevnil svoju moc. V tejto bitke Anglicko upustilo od vtedajšej taktiky. Útok viedli lukostrelci a rytieri bojovali ako pešiaci. V roku 1356 v bitke pri Poitiers utrpeli Francúzi ďalšiu porážku a Angličania získali do zajatia francúzskeho kráľa Jána II. Dobrého. Francúzskeho trónu sa ujal Karol V. Múdry. Vo Francúzsku dochádzalo k povstaniam sedliakov, ktoré však boli brutálne potlačované. Prvá fáza bola ukončená mierom v Brétigny.
>2. etapa (1360-1374). Karolovi V. Múdremu sa podarilo vytvoriť mier. Eduard III. sa vzdal nároku na francúzsku korunu a dostal za to územia vo Francúzsku. Okrem toho muselo Francúzsko zaplatiť tri milióny toliarov za zajatého kráľa Jána II. Dobrého. Karol V. Múdry mal teda veľkú zásluhu na opätovnom získaní území od Anglicka. Po smrti Eduarda III. sa na trón dostáva jeho syn Richard II., ten je však zosadený Henrichom z rodu Lancasterovcov. Parlament ho vyhlásil za kráľa Henricha IV. Z Lancasteru.
>3. etapa (1415-1453) – záverečná fáza. Anglický kráľ Henrich V.