Dlhú dobu sa o moc bili panovník, ktorý mal právo na toto územie po rozpade Franskej ríše, a jednotlivé kniežatá (kurfirsti).
Nepokoje medzi šľachticmi snažiacimi sa vymaniť spod nadvlády kráľa, ktoré mali za následok rozpad Východofranskej ríše na samostatné vojvodstvá, urovnal Henrich I. Vtáčnik v roku 919. Tým sa považuje za zjednotiteľa Východofranskej ríše. Podarilo sa mu skonsolidovať ríšu a oblasti vnútornej politiky, presadil nedeliteľnosť ríše medzi viacerých panovníkov, vládol však veľmi tvrdo a bol preto neobľúbený.
Zakladateľ Nemecka bol Otto I. Veľký (936-973), ktorý upevnil vnútornú aj zahraničnopolitickú kráľovskú moc, potlačil vzpurnú šľachtu a definitívne zjednotil jednotlivé nemecké kniežatstvá. Bojoval s polabskými Slovanmi a s nájazdmi starých Maďarov, ktorých v roku 955 s pomocou českého kniežaťa Boleslava I. porazil na rieke Lech pri Augsburgu, zastavil ich postup a zatlačil ich naspäť do Dunajsko-potinskej kotliny. Za toto víťazstvo získal prívlastok *Veľký*. Zabezpečil svoje hranice proti nájazdom bojovných kmeňov novým usporiadaním makrogrófstiev. Ako druhý po Karolovi Veľkom sa stal v roku 962 rímsko-nemeckým cisárom, čo sa považuje tiež za začiatok Nemeckého cisárstva a za dovŕšenie nadnárodného systému vlády. Rozkvet kultúry počas jeho vlády sa nazýva otonská kultúra.
Nemecko sa od 12 stor. nazýva Svätá rímska ríša národa nemeckého, čo znamenalo nadnárodné zoskupenie krajín, ktoré uznávali zvrchovanosť rímskeho cisára. Rímsky cisár bol panovnícky titul, ktorý sa počnúc Ottom I. udeľoval nemeckým panovníkom a dával nemeckému panovníkovi širšiu autoritu v rámci západného kresťanstva (ochranca pápeža a cirkvi, nadradený voči ostatným). Týmto chceli nadviazať na slávu starovekých rímskych cisárov a Karola Veľkého a obnoviť Rímsku ríšu. Nemecko si už od rozpadu Franskej ríše robilo nároky na územia či nadvládu nad Slovanmi. Východofranská ríša sa po svojom vzniku stala najvýznamnejším susedom Slovanov a určovala, čo sa bude diať. Za vlády Otta I. si Slovania mohli ponechať svoje pozemky pod podmienkou, že budú platiť Nemecku tribút. Vzťah Slovanov a Nemecka bol teda skôr bojovný a mocenský, než priateľský.
Svätá ríša rímska ovládala priestor strednej Európy, ale bola rozdrobená na samostatné kniežatstvá (napr. Sasko, Bavorsko), pretože moc cisára postupne upadala. Cisár bol v skutočnosti volený siedmimi najmocnejšími kniežatami nazývanými kurfirsti, čo malo za následok korupciu moci, kupovanie priazne a boj o moc s pápežom. Jednotlivé kniežatstvá sa snažili upevniť svoju moc hlavne rozširovaním územia.