Vznik západoeurópskych štátov

Vznik Francúzska

- pokračovateľ Franskej ríše
- Hugo Kapet
- vznik Francúzska
- vpád Normanov
- storočná vojna
- Johanka z Arcu

Franská ríša sa rozpadla v roku 863 Verdunskou zmluvou na Západofranskú, kde prevažovalo obyvateľstvo románskeho pôvodu a neskôr z nej vzniklo Francúzsko. Východofranskú s prevahou germánskeho obyvateľstva a neskoršie Nemecko a na Stredofranskú, čo bolo územie okolo Rýna a severnej Itálie. V Západofranskej ríši vládli ešte poslední Karolovci, ale koncom 10 stor. Ich rod vymiera a v roku 987 sa na kráľovský trón dostáva parížsky veľmož Hugo Kapet, ktorý zjednocuje Západofranskú ríšu – zakladá francúzske kráľovstvo a dynastiu Kapetovcov. Obdobie ich vlády sa nazýva ako obdobie vlády slabých panovníkov, pretože prišli o značnú časť svojho majetku – vzdali ho spojencom a mali problémy s bohatými francúzskymi veľmožmi, s ktorými súperili o moc. Toto sa dá považovať ako problém roztrieštenosti monarchie za Karpetovcov. Ich základný majetok sa nazýval Ile de France, no bolo to najmenej, ako kedy Francúzi mali. Okolo 9 stor. sa na európske pobrežie zo Škandinávie dostali Normanďania. V 10 stor. obsadili pod vedením Rolla severné Francúzsko a pretože panovník nemal moc ich vyhnať, uznal ich za občanov a ponechal im územie ich vylodenia, ktoré nazvali Normandia. V roku 911 získala od francúzskeho kráľa štatút vojvodstva po vyhlásení normandského vodcu za vojvodu. Tým sa normandskí vodcovia stali jednými z najhlavnejších francúzskych vojvodov a jedným z nich bol aj Villiam Normandský, ktorý sa po porážke Anglo-Sasov ako francúzsky šľachtic vyhlásil za kráľa Veľkej Británie, no fungoval stále ako poddaný francúzskeho kráľa.
Normani patrili k severogermánskym kmeňom a pochádzali zo severnej Európy, kde obývali najmä Škandináviu a Jutsko. Zároveň sú predchodcami Švédov, Dánov a Nórov. Normani boli jednou z dvoch základných vetiev Vikingov (druhá=Varjagovia). Na svojich drevených lodiach "drakas" (dračie) robili dlhé plavby a kolonizovali krajiny. Ich lode boli veľmi dobre stavané, len 1m hlboké a pomerne široké – to zabezpečilo ich bezpečnosť a rýchlosť a možnosť priplávať k akémukoľvek pobrežiu a plaviť sa aj po riekach. Vpredu mali lode povestnú drevenú dračiu hlavu. Vikingovia sa na svojich plavbách orientovali podľa postavenia Slnka, Polárky a iných hviezd.