Veľká Morava

Veľká Morava (pre obdobie po roku 871 nazývaná aj Veľkomoravská ríša alebo Svätoplukova ríša (po lat. magna Moravia, po gr. ἡ μεγάλη Μοραβία - hé megalé Morabia) bol západoslovanský štát existujúci medzi rokmi 833 a začiatkom 10. stor. (asi 907). Jeho centrálne územie zodpovedalo dnešnej Morave a Slovensku spolu so susediacim severným a stredným Maďarskom. Bol to prvý väčší slovanský štát vôbec. Najmä dnešné Slovensko, ale aj dnešné Česko (tým, že sa dnešná Morava stala roku 1019 súčasťou Českého štátu), ju považujú za akéhosi včasného predchodcu svojej štátnosti.

Prehľad

Štátny útvar známy ako „Veľká“ Morava vznikol, keď moravské knieža Mojmír I. roku 833 dobyl Nitrianske kniežatstvo. Panovníkmi krajiny boli potom:

•Mojmír I. (833-846)
•Rastislav (846-870)
•Slavomír (871)
•Svätopluk (871-894) a
•Mojmír II. (894-?).

Vláda Rastislava (846-870) znamenala vnútorné stmelenie a stabilizáciu štátu, pretože boli opätovne odrazené útoky Východofranskej ríše. Franské pramene tej doby spomínajú mocné, dnes už aj archeologicky doložené hradiskové centrá (Devín, Mikulčice a. i.). Hoci toto územie bolo intenzívnejšie pokresťančované už asi od roku 800, povolal Rastislav okolo roku 863 do Veľkej Moravy z politických dôvodov Cyrila a Metoda, byzantských učencov. Títo vytvorili hlaholiku a stali sa zakladateľmi slovanskej literatúry. Ich žiaci vyhnaní z Veľkej Moravy roku 885 vykonávali misie po slovanských územiach Európy a vytvorili aj cyriliku.

Za Svätopluka (871-894), ktorý bol vtedy najobávanejším nepriateľom Východofranskej ríše, boli k Veľkej Morave pripojené rozsiahle územia v strednej Európe. Spory jeho dvoch synov - jeden bol kniežaťom na dnešnej Morave, druhý na dnešnom Slovensku - krajinu oslabili. Útoky kočovných starých Maďarov potom po troch bitkách pri Bratislave zničili ústrednú moc Veľkej Moravy.

Názov

Zdroje 9. stor. označujú krajinu zväčša geografickým pojmom „Moravia“, pričom je ale ťažko rozlíšiť, či sa myslí mesto Morava alebo krajina Morava. Názov „veľká Morava“ (he megale Morabia) prvýkrát použil byzantský cisár Konštantín VII. Porfyrogennetes. Po stáročia tento názov všetky texty prekladali ako „Veľká Morava“ príp. „Vyšná Morava“, iba v posledných rokoch rôzni autori navrhujú (avšak bez toho, že by mali k dispozícii iné informácie ako ich predchodcovia), aby sa he megalé Moravia preložilo ako „Vzdialená“ alebo „Bývalá“ Morava. Pojmy Vyšná Morava, Vzdialená Morava a asi aj Veľká Morava majú zdôrazniť rozdiel voči - z pohľadu Byzantskej ríše - druhej Morave, ktorá sa nachádzala v oblasti Sirmia (dnes:Sremská Mitrovica), vznikla však až v desiatom storočí. Pojem Veľká Morava má zároveň vyjadriť, že sa myslí Morava plus územia k nej pripojené od roku 833.

Obyvateľstvo

Veľká Morava bol štát predchodcov dnešných Moravanov a Slovákov. Vtedajšie slovanské pramene (písané cyrilikou) označujú obyvateľov Veľkej Moravy ako „slověne“. Slovo „slověne“ sa vtedy vyslovovalo ako „sloväne“ (veľmi otvorené e) alebo ako „slovene“ (stredné e). Pomocný symbol „ě“ v tomto slove, ktorý je transkripciou istého problematického znaku cyriliky, bol vytvorený v Prahe, aby sa zabránilo prekladu názvu jazyka stará cirkevná slovančina ako „staroslovenčina“, hoci by to bolo v súlade s výslovnosťou. A hoci je teda preklad slova „slověne“ v tvare „Slovieni“ absolútne nesprávny, dodnes sa v slovenčine a češtine používa, ale nepoužíva sa v žiadnom inom jazyku. Výraz „slověne“ v tom čase znamenal jednoducho „Slovania“ a používal sa aj pre Slovanov v dnešnom Maďarsku, Slovinsku a Slavónsku. Výnimočne sa v slovanských textoch uvádza aj názov obyvateľstva „moravské ľudy“.