referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ľubomír
Štvrtok, 13. augusta 2020
Rozbor diela Milana S. Ďuricu - Dejiny Slovenska a Slovákov 1945 - 1993
Dátum pridania: 30.12.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: vevuliatko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 437
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 7.3
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 12m 10s
Pomalé čítanie: 18m 15s
 
Profesor Dr. Milan Stanislav Ďurica

Narodil sa 13. august 1925 v Krivanoch. Je slovenský historik žijúci do roku 1998 v Taliansku. Zameriava sa predovšetkým na moderné slovenské dejiny, najmä na obdobie prvej slovenskej republiky.

Život

Študoval v Turíne, Ženeve, Louvaine a postgraduál absolvoval vo Viedni, Padove, Bonne a Kolíne. Teologickú dizertáciu písal o turínskom plátne (Dr. R. W. Hynek a jeho výskum turínského plátna, 1956). Za doktora politických vied v Padove sa habilitoval roku 1961 doktorskou tézou „Slovensko a jeho vzťahy s Treťou Ríšou. Od Mníchovskej dohody do vypuknutia II. svetovej vojny“ Toto dielo neskôr vyšlo aj knižne.

V roku 1956 sa stal profesorom teológie na Saleziánskej vysokej škole teologickej v Abano Terme, v roku 1963 asistentom profesora, od roku 1967 profesorom politických a ústavných dejín východoeurópskych krajín a istý čas aj prednášajúcim slovenského jazyka na Padovskej univerzite. Pôsobil tam až do dôchodku roku 1997. Pôsobil v Ústredí slovenského katolíckeho študentstva (ÚSKŠ) a bol spoluzakladateľom a generálnym tajomníkom Ústredia slovenských katolíckych intelektuálov (ÚSKI), členom predsedníctva a neskôr predsedom Slovenského ústavu v Ríme (SÚR), ako aj redaktorom jeho ročenky Slovak Studies. V súvislosti s prípravami a priebehom Druhého vatikánskeho koncilu bol odborným poradcom (peritus) pápežskej komisie pre disciplínu kléru a laikov. V roku 1969 založil stredisko východoeuropských štúdií. Založil a redigoval ročenku Inštitútu slovanskej filológie pri Univerzite v Padove, Il Mondo Slavo. Bol spoluautorom viacerých encyklopédií vo svete. Je výborný znalec západných archívov a knižníc.

Na Vianoce roku 1997 úplne stratil sluch. Roku 1998 sa vrátil na Slovensko. Od roku 1993 pôsobí ako profesor Cirkevných dejín na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Na Slovensku sa pričinil o založenie Slovenského historického ústavu v Ríme a Ústavu dejín kresťanstva (1996).

Postoj iných historikov k práci M. S. Ďuricu

Viacerí historici s prácou M. S. Ďuricu a jeho interpretáciou dejín polemizujú, niektorí ju úplne odmietajú. Niektorí však oceňujú jeho prínos pre slovenskú historiografiu predovšetkým pre množstvo zhromaždeného materiálu predovšetkým z talianskych archívov, ktoré boli pre historikov pôsobiacich na Slovensku počas totalitného komunistického režimu neprístupné.

Dielo Dejiny Slovenska a Slovákov

V roku 1995 vydal prácu Dejiny Slovenska a Slovákov (komentovaná chronológia slovenských dejín). Ministerstvo školstva z iniciatívy ministerky školstva Evy Slavkovskej financovalo, čiastočne z prostriedkov EÚ, celoplošnú distribúciu druhého vydania tejto knihy (1996) ako pomôcku pre školy. V tlači bolo publikované kritické stanovisko pracovníkov HÚ SAV, v januárovom čísle (1997) Historického časopisu vyšla podrobná (výrazne negatívna) recenzia knihy. V marci 1997 HÚ SAV poslal ministerke školstva obšírny materiál, v ktorom zopakoval svoje výhrady k faktografickému, terminologickému a koncepčnému obsahu knihy. Vzhľadom na financovanie z európskych peňazí sa kauza dostala až na medzinárodnú úroveň. Ministerstvo medzičasom pod tlakom Európskej únie v júli 1997 neodporučilo knihu používať na školách. 24. septembra 1997 Kresťansko-sociálna únia (KSÚ) zorganizovala tlačovú konferenciu na obranu Ďuricovej knihy, kde jej odporcov označila za „marxistov“ a „čechoslovakistov“. Ďurica v knihe Priblížiť sa k pravde (Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava 1998) uviedol odborné argumenty v prospech svojej verzie. Kniha bola odvtedy na Slovensku pre dobrý odbyt opakovane vydaná.


Rozbor diela Milana S. Ďuricu - Dejiny Slovenska a Slovákov 1945 - 1993

Dejinné udalosti vo vývoji ľudskej spoločnosti sú objektívnou skutočnosťou. Sú teda takým javom, ktorý sa v danom okamihu stal, s historicky nezmeniteľnými dôsledkami. Aj vysvetľovanie dejinných udalostí nie je vždy jednoduché a objektívne. Je závislé od pohľadu toho - ktorého historika, jeho príslušnosti k dominantnej či potláčanej spoločenskej skupine, od jeho informácií a neraz aj osobnej statočnosti povedať pravdu o skutočnostiach, ktoré by úradná moc najradšej zatajila. To všetko platí aj o hodnotení historického vývoja Slovenska od r. 1945 po dnešok z pera prof. Milana S. Ďuricu. Nazdávam sa, že práve on sa podujal,- ako jeden z prvých historikov, - načrtnúť dejiny Slovenska, takpovediac z druhej strany, nezaťažený deformáciou dejín socialistickou historiografiou.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.