storočí,keď Mohammedovi nástupcovia začali plniť prikázania svojej viery.Tým najzávažnejším bolo šíriť ju mečom.Toto náboženstvo si získalo spústu prívržencov a s armádou veriacich nebol problém dobyť tak rozľahlé územia.Islam bol rozšírený po celom Arabskom polostrove,Sýrii,Palestíne, Egypte,Sicílii,Španielsku,Perzii,Transkaukaze, severnej časti Afriky a strednej Ázii.Celá ríša sa nazývala Arabský kalifát.Územie bolo rozdelené na územné celky.Najväčšiu moc držal v rukách sultán.Na severnej časti kalifátu prijali islam v 10.storočí Turci a významne zasiahli do dejín jednak samotného islamského sveta ale aj do priebehu križiackych výprav. Roku 1071 nl. sa Turci usadili v Anatólii a začali Byzantskú ríšu obťažovať neustálymi lúpeživými nájazdmi.Keď sa roku 1071 Byzantínci pokúsili o protiofenzívu,čakala ich porážka.Veľké vnútorné rozpory v Byzancii využili Turci k rozšíreniu Arabského kalifátu až po Marmanské more, včetne celej Anatólie.
K podrobeným obyvateľom sa šíritelia islamu správali vcelku ľudsky.Mali možnosť prestúpiť k islamu alebo vyznávať svoje náboženstvo,čím však prichádzali o rôzne výhody.
Spoločným jazykom bola arabčina.Každý si všimol ich typický vonkajší znak: veľkolepé mestá s mohutnými hradbami. V strede mesta sa nachádzala mešita a orientálna tržnica.Z miest sa vďaka svojej výhodnej pozícii na obchodných križovatkách stávali centrá medzinárodného obchodu.
Keďže mestá nadobúdali na význame, snažili sa vymaniť z vplyvu šľachty a centrálnej moci.




Byzantská ríša

Moslimský svet susedil s bohatou a mocnou ríšou Byzantskou.Po smrti kráľa Bazila II. roku 1025 sa Byzancia rozkladala na obrovskom území,hraničiacom s Uhorskom a Talianskom na západe a na východe s Bagdadským kalifátom.Obsahovalo teda severnú časť Mezopotámie, Sýriu, Cyprus, Krétu, Balkán až po dolný tok Dunaja, Terst a časť južnej Itálie.Najvyššiu moc držal v rukách kráľ-Bazileos, a krajinu chránilo mobilné žoldnierske vojsko.V hlavnom meste, Konštantínopole, bývalo 500 000 obyvateľov a predstavovalo najdôležitejšiu obchodnú križovatku v stredoveku.
Je nevyhnutné spomenúť,že náboženské vzťahy medzi západnou a byzantskou-východnou cirkvou boli veľmi napäté.
Na prahu križiackych vojen rozloha Byzancie nebola do očí bijúca.Moslimovia ovládli takmer celú Malú Áziu až na malú oblasť celkom pri Konštantínopole. Cisár Alexios I. mal preto vážny dôvod k obavám.

Západ

Úplne iný obraz poskytovala západná Európa. Prevládalo tu naturálne hospodárstvo a ako hlavný stavebný materiál sa používalo drevo.Kameňom sa šetrilo. Akonáhle koncom tisícročia ochabla migrácia, nastal celkový poľnohospodársky rozkvet. Avšak aj napriek vzniku nových miest, kam sa ľudia sťahovali z vidieka, nedal sa Západ s Východom porovnávať. Západoeurópski kupci prúdili najmä do Byzancie, kde kupovali prepychové látky a rôzny vzácny tovar. Táto doba je charakteristická upevňovaním moci v miestnych feudálov a naopak úpadkom vplyvu centrálneho panovníka. Vznikajú rytieri, pre ktorých sa boj stal hlavnou náplňou života. Ako zbrane slúžili železné meče, kopije a bojovník sa odel do železnej prilby, brnenia a navliekol si vestu zo železných očiek.