Začali tvoriť samostatnú vojenskú vrstvu a predstavovali pre svoju chrabrosť a profesionalitu vynikajúcich vojakov.
Cirkev tu zastávala osobitné postavenie. Nastali časy tvrdých sporov o suverenitu cirkvi.Tá sa snažila urovnať aj boje medzi jednotlivými feudálnymi pánmi, usilujúcimi sa získať čo najviac pôdy. Keďže sa jej to nedarilo a sama sa stávala obeťou územných požiadaviek agresorov, vyhlásila od desiateho storočia tzv.Boží mier. Jeho podnetiteľom bola synoda v Charroux. Boží mier mal za úlohu obmedziť súkromné vojny a povolil boje len na niekoľko dní.Snažil sa tým zabrániť hospodárskej devastácii krajiny.

Príčiny 1.križiackej výpravy

Palestína a Jeruzalem držali už dlhší čas v rukách moslimovia.Našťastie ho vďaka Karolovi Veľkému sprístupnili veriacim, pútiacim na Sväté miesto po tisícoch. Cieľom bolo odpustenie hriechov.Situácia sa skomplikovala, keď fátimovský kalif al-Hákim označil kresťanov za nepriateľov a zamedzil tým prístup ku Kristovmu hrobu. Ak k tomu prirátame ešte neustále turecké výboje, prvý dôvod križiackej výpravy sa stáva jasným.
Pretože mnohým chudobným sedliakom a drobnejšľachte sa nepáčil ťažký život a túžili po blahobyte, kypela západná Európa neblahými živlami, drancujúcimi a lúpežiacimi a tento stav si žiadal nápravu.Križiacka výprava by odčerpala dobrodružstvachtivých jedincov a nespokojencov,čiže kriminalita by poklesla.
Keď z Byzancie prišla alarmujúca správa o rozpínavosti Turkov,videla západná katolícka cirkev možnosť pomôcť Byzancii,podrobiť si jej cirkev a zaručiť pápežskú svetovládu.Katolíkom sa totž vôbec nepáčil cézaropapizmus, zvrchovanosť svetského panovníka nad cirkevným.
Cieľom križiackej výpravy bolo oslobodiť Kristov hrob. Pod týmto vznešeným pozlátkom však varilo mnoho politických cieľov.Vyskytla sa otázka:Čo s dobytým územím? Pôvodný zámer-vrátiť pôdu Byzancii sa nepozdával a tak sa z neho upustilo.


Prvá križiacka výprava (1096-1099)

Dňa 27.Novembra 1095 na koncile v Clermonte vo Francúzsku výstúpil pápež Urban II s odvážnou výzvou.Účasť na zasadaní bola hojná.Zasadlo 200 biskupov,13 arcibiskupov, spústa mocných feudálnych pánov a ešte viac rytierov a prostých duchovných. Pápež vyhlásil križiacku výpravu proti neveriacim na východe za účelom vydobyť naspäť Svätú zem.