Zožal obrovský aplaus a okamžite vystúpili poprední predstavitelia feudálneho panstva a prisľúbili účasť.
Biskup Adhémar z Le Puy sa mal stať duchovnou hlavou križiackej výpravy.
Mocný feudál Raimond z Tulouse sa stal pápežovým poradcom vo veci výpravy a mal viesť križiakov z južného Francúzska,odkiaľ tiež pochádzal.Ďalšími vodcami sa stali Godefroi z Bouillonu, veliaci flámskym a dolnonitrianskym rytierom.Na čele šľachticov stál brat kráľa Filipa II. Hugo z Vermandois a pod zástavami Bohemunda z Tulous a jeho synovca Tankreda pochodovali sicílski Normani,obávaní pre svoju húževnatosť. Každý vojak nosil na oblečení kríž, znamenie križiackych výprav.
Motiváciou pre chudobnejších a prostejších pre účasť bolo odpustenie pozemských hriechov a starosť cirkvi o majetok a rodinu toho, kto sa pridal k ťaženiu.
Pápež začal propagandu po celom Francúzsku u vplyvných feudálnych pánov aby získal armádu.Veľmi zaujímavou osobnosťou sa stal fanatický mních Peter Pustevník, hlásajúci vieru medzi prostým ľudom a vyzývajúci poddaných aby sa pridali k hrdinom, ktorí oslobodia Kristov hrob. Davy ľudí opúšťali svoje primitívne slamové obydlia a masovo aj s rodinami nasledovali Petra Pustevníka, nemajúc predstavu o tom, kde sa Jeruzalem vôbec nachádza a ako je ďaleko.
Dňa 5.mája 1096 stanula chudoba na čele s Petrom Pustevníkom na Uhorsko-byzantskej hranici pred Belehradom. Nastali problémy s inštrukciami a kôli nedostatku potravín sa francúzski roľníci na vlastnú päsť vydali rabovať chudobné dediny južného Uhorska. Nakoniec boli rozohnaní uhorskými posádkami a byzantský cisár Alexios I. ich usmernil na Niš a potom ich nasmeroval na Konštantínopol.Cesta križiakov bola posiata mŕtvolami civilného kresťanského obyvateľstva.Francúzska chudoba sa i npriek Pustovníkovmu káraniu správala jako by im desatoro svätých prikázaní nič nevravelo.Konečne sa cez Bospor dostavili pred turecké mesto Nikáju. Po krátkom obliehaní sa mesto vzdalo. Ďalším obliehaným mestom sa stal Xerigordon ale napriek jeho dobytiu ho seldžuci nato obliehali až do vyčerpania zásob vody a muselo sa teda vzdať naspäť.
Skutočné rytierske križiacke vojská sa dostavili až v auguste 1096. K prvému významnému mestu ,ktoré mali získať, Antiochii, prišli 20.októbra 1097.
Obyvateľmi boli prevažne arménski kresťania a sýrski jakobiti.Napriek tomu patrilo mesto pod správu moslimov a bránilo postupu na Jeruzalem.Po dlhom a úmornom obliehaní sa vďaka zrade jedného z obrancov mesta podarilo Bohemundovi Antiochiu 3.júna 1098 pokoriť. Zaujímavé bolo nekresťanské chovanie križiakov, ktorí padlých pochovaných moslimov vyhrabali a okradli o šperky. Turci v meste sa stali obeťami vraždenia a bohatých mešťanov vyplienili.
Z nečakaného víťazstva sa však križiaci dlho neradovali.Čakal ich stret s mohutnou armádou seldžuckého veliteľa Körbhuga,obávaného pre svoje mimoriadne strategické schopnosti.