Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Križiacke výpravy (seminárna práca)
Dátum pridania: | 17.04.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | romansto | ||
Jazyk: | ![]() |
Počet slov: | 6 203 |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 23.9 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 39m 50s |
Pomalé čítanie: | 59m 45s |
Nízku morálku križiakov pozdvihol nález Svätej kopije, ktorou bol prebodnutý Ježiš Kristus. Peter Bartolomej svojim nezvyčajným a dnes pochybným nálezom pozdvihol upadajúce nadšenie vojska.
Turecký veliteľ dovolil celej križiackej armáde nastúpiť si pred hradby mesta a zaujať bojové formácie. Vraj, aby po ich rozprášení nemusel strácať čas likvidáciou drobných skupín pozostalcov v meste. Z presvedčenia o víťazstve ho križiaci svojou taktikou ale okamžite vyviedli. V boji využívali Turci klamlivé ústupy a obchvaty, čím sa Bohemundovo vojsko nedalo spliesť. Körbhuga postupne opúšťali spojenci, až naraz križiaci mohutnou ofenzívou rozbili turecké jadro a rozprášili zbytok vojska. Víťazstvo bolo dokonalé a križiaci plní kuráže.
Medzitým sa východne od Antiochie Balduin diplomatickou cestou zmocnil Edessy a vyhlásil sa za grófa, čím porušil zmluvu s byzantským cisárom Alexiom I. , ktorý mal pôvodne Edessu dostať pod svoju správu. Balduin sa tak stal zakladateľom prvého latinského štátu na východe.
Osobitou časťou križiackeho vojska boli Tafuri, predstavujúci hlavnú údernú silu.Nedokonalú výzbroj vyvážili neobyčajnou krutosťou a odvahou. Vyvražďovali obyvateľstvo dobytých miest a nezriedka sa znížili ku kanibalizmu. Smerovali údolím rieky Orontes až do Libanonských vrchov a podmaňovali si územia, kde bol vplyv Turkov menší.
Dobytie Jeruzalema
7.júna 1099 prišlo križiacke vojsko pod hradby Svätého mesta. Vlna nadšenia oviala každého,lebo vedel že sa nachádza na konci dvojročnej úmornej púte.
Mesto však nevyzeralo, že by sa chcelo vzdať len tak. Križiakom ešte k tomu chýbala obliehacia technika a stroje, ktorými by prekonali mohutné hradby. Keď 13.júna časť nedočkavcov zaútočila na mesto, po niekoľkohodinovom márnom boji bolo jasné, že bez strojov to nepôjde. Na dlhé obliehanie nebol čas pretože prišla správa, že na ceste je egyptské vojsko, mnohonásobná presila, ktorá by vyčerpaných križiakov úplne rozbila. Náhodou v tom čase v neďalekom prístavnom meste Jaffe zakotvila eskadra janovských a anglických lodí a ku križiakom sa pridalo niekoľko kvalifikovaných tesárov aj s materiálom, ktorí postavili obliehaciu techniku. Práce trvali mesiac a v júli už stav križiackeho vojska vyzeral bezútešne. Hlad, choroby a dezercie spôsobili, že 14.júla sa na útoku na mesto zúčastnilo len 1200 jazdcov a 12000 pešiakov. Godefroi s Lotrinčanmi prvý zdolal hradby a vovalil sa do mesta. Situácia sa začala vyvíjať ako na bitúnku. Križiaci sa vraždením obyvateľstva bez rozdielu náboženstva doslova brodili po kolená v krvi.