Akou-takou umiernenosťou sa medzi moslimami preslávil len Raimond, ktorý povolil evakuáciu časti obyvateľstva. Ináč sa drtivá väčšina stala obeťami nezmyselného zabíjania.
Po dobytí mesta prišla otázka, koho posadiť na trón.Duchovenstvo hlásalo, že vo Svätom meste nemôže byť kráľom žiaden svetský panovník, pretože tu bol korunovaný Ježiš Kristus. Nakoniec sa stal jeruzalemským vladárom Godefroi. Prijal však len titul Ochránca svätého hrobu.
Z náboženského hľadiska strata Jeruzalema veľký význam pre moslimov nemala.Všimli si, že nejaké vyjednávanie s krvilačnými ,,kresťanmi,, nemá význam.
Keď Godefroi umieral, poručil za svojho nástupcu Balduina, v tom čase grófa Edessy. Balduin I. sa nechal korunovať priamo v Betlehéme. Že tým vznikla jeruzalemská monarchia sa jednoznačne povedať nedalo, lebo Frankovia neokupovali príliš veľké územie.Aby to mal Balduin ešte ťažšie, väčšina križiakov sa vrátila domov, považujúc svoju úlohu za splnenú.



Výsledky prvej križiackej výpravy

Ako jediná úspešná výprava proti moslimom v dejinách križiackych ťažení podnietila vznik štyroch latinských štátov: Jeruzalemského kráľovstva a troch vazalských: Tripoliského grófstva, Edesského grófstva a Antiochijského kniežatstva.
Upevnila sa moc Frankov v Palestíne a Sýrii a moslimské štáty sa s tým samozrejme nehodlali zmieriť. V rokoch 1101-1105 museli Frankovia čeliť piatim veľkým fátimovským výpravám, ktoré spôsobili veľmi krušné chvíľky samému Balduinovi I. Bez námornej podpory egyptského loďstva, ktoré muselo prenechať hegemóniu na mori silnejšiemu talianskemu loďstvu, nemali ale moslimovia šancu, vážnejšie Frankov ohroziť.

Pomocné výpravy

Keď sa v západnej Európe dozvedeli o úspešnom dobytí Jeruzalema, zdvihla sa vlna nadšenia. Správa o vzniku križiackych štátov vznietila záujem o účasť na ďalších ťaženiach, s cieľom získať bohatú korisť alebo dokonca panstvo.
Hneď v roku 1100 sa utvorili tri pomocné výpravy, samostatne postupujúce na Východ.
Lombardské vojsko, postupujúce cez Uhorsko až na Balkán, popudzovalo proti sebe miestne obyvateľstvo častým drancovaním. Roku 1101, po preplavení sa cez Bospor, pribralo Štefana z Blois. Za veliteľa vymenovali Raimonda z Tulouse, nezvládajúceho neukáznenosť nových križiakov, nerešpektujúcich jeho povely. Na to doplatili, keď ich po päťdennom boji u rieky Halys rozdrtili turecké vojská. Raimond a Štefan sa zachránili a vrátili sa do Levanty.
Druhé pomocné ťaženie začalo roku 1101, tiahlo cez Francúzsko, Taliansko až na Balkán.