Francúzi mu šli v pätách, no o nejakej viditeľnej spolupráci sa hovoriť nedalo. Každý konal viacmenej na vlastnú päsť. Na svoju tvrdohlavosť kráľ Konrád doplatil, keď po ignorovaní rady vydať sa bezpečnou cestou jeho vysmädnuté vojsko narazilo pri meste Dorylea na seldžucké oddiely, ktoré Nemcov rozprášili. U Nikáje sa porazený Konrád konečne spojil s Ľudovítom. Spojené vojsko potom roku 1148 porazilo Turkov u byzantského mesta Antiochie v Pisidii. Ďalej to však s vojskom išlo z kopca. Smerujúc na juh, vojsko sa rozložilo neustálymi nájazdmi skupín Turkov a tak keď sa u byzantského mesta Attalei znova pozbieralo, preplavilo sa do Svätej zeme po mori, čo bolo bezpečnejšie.
Od západných križiackych posíl si východné križiacke štáty mnoho sľubovali. Avšak plán dobyť naspäť Edessu kráľ Ľudovít zavrhol.
Na veľkej porade v Akkone sa rozhodlo o drvivom útoku na Damask.
Obrovské križiacke vojsko prišlo 24.júla pod hradby mesta. Napriek slabej obrane mesta a obrovskej sile útočníkov, križiaci neboli schopní mesto dobyť a museli sa pred žeravými lúčmi slnka, nepríjemnými sabotážnymi útokmi obrancov a správou, že prichádza aleppský vládca Núr ad-Dín so silným vojskom, stiahnuť za Jordán. Nkoniec sa každý z veliteľov vrátil domov a vojsko sa rozpustilo.
Takto neslávne sa skončila druhá križiacka výprava.

Tretia križiacka výprava (1189-1192)

Príčiny tretej križiackej výpravy
Keď sultán Saladín drtivo porazil celé franské vojsko Raimonda III. v bitke pri Hattine 4.júla 1183, ocitli sa všetky latinské štáty prakticky bez obrancov.
Preto nečudo,že pri dobývaní bezmocných miest prišiel na rad aj Jeruzalem. Saladín potvrdil svoju veľkorysosť tým, že po dobytí sa Frankovia mohli vykúpiť a odísť z mesta. Boží hrob uzavreli.

Priebeh tretej križiackej výpravy
Takýto osud Jeruzalema si západná cirkev nepredstavovala a začala agitovať za križiacku výpravu. Niekoľko vojenských oddielov pod vedením Quida Lusignanského obliehali a dobyli mesto Akka. Roku 1188 sa pred Regensburgom zhromaždilo obrovské vojsko na čele s cisárom Fridrichom Barbarossom. Obrovská armáda, zložená hlavne z kvalitných ríšskych rytierov sa 11.mája 1189 dala na pochod cez Uhorsko a Srbsko, ale v Byzancii sa vyskytli občasné problémy. U mesta Ikonion zohrali so seldžuckými Turkami rozhodujúcu bitku, v ktorej víťazstvo im zaručilo bezpečný postup ďalej. U mesta Seleukie pri prechode cez rieku Salef sa však starý cisár utopil. Náhle prišlo vojsko o spústu vojakov, húfne sa vracajúcich domov, stratiac na ďalšom postupe záujem.