Zbytok vojska dorazil do Antiochie a z nej sa pustila ďalej len bezvýznamná skupinka, ktorá nezohrala žiadnu významnú roľu.
Medzitým sa seldžucké mesto Akka dostalo do križiackeho obliehania. Obliehanie však trvalo príliš dlho a aj napriek tomu že posádka mesta už trpela hladom, kresťanským obliehateľom už tiež dochádzali sily. Na šťastie
na jar 1189 pristál neďaleko Filip II.August a krátko po ňom aj Richard Levie Srdce, ktorý počas cesty zaútočil a podrobil si Cyprus, patriaci pôvodne Byzancii.
Tieto dve vojská spoločnými silami dobyli Akku. Filip II sa vrátil do Európy a vojsko nechal v područí Richarda. Ten s celou armádou opustil Akku a, krytý silnou flotilou,tiahol na Jeruzalem.Bohužiaľ behom presunu padlo za obeť slnečnému žiaru a smädu množstvo vojakov.
7.septembra narazil Richard na pripravenú seldžuckú armádu u Arsúfu.
Richard použil metódu, Turkom doposiaľ neznámu. Do radu nastúpené rytierske vojsko odrážalo každý nájazd anglickými lukostrelcami riedených moslimov.Nakoniec vyčerpaných nepriateľov porazil úderom jazdy. Zbytok Turkov sa sústredil na obranu Jeruzalema a Saladin nechal zrovnať so zemou svoje mesto Askalon, aby ho nedostali križiaci. Po diplomatickom rokovaní Saladin odmietol vydať Richardovi Jeruzalem.Ten sa ho preto vybral získať násilím ale tesne pred hradbami zistil, že bude lepšie, keď sa stiahne pred postupujúcim egyptským vojskom do zničeného Askalonu a obnoví hradby. Po štyroch mesiacoch vydal rozkaz k útoku na Jeruzalem. Pred hradbami sa však znova zastavil a na počudovanie Saladína, ktorý by len sotva svojim slabým vojskom dokázal čeliť križiackej presile i keď dal pre istotu zasypať všetky studne, sa križiaci stiahli a Richard uzavrel so sultánom päťročný mier. Jeruzalem sa stal voľne priechodným ako moslimom tak i kresťanom. Tým povinnosť pre Richarda skončila a vrátil sa domov, kde neskôr zomrel v boji proti Filipovi II.

Výsledky tretej križiackej výpravy
Napriek tomu,že Jeruzalem nebol dobytý naspäť, nedá sa tvrdiť, že toto ťaženie bolo neúspešné, ako sa uvádza v mnohých historických archívoch.
Je pravda, že výprava sčasti obnovila Jeruzalemské kráľovstvo, i keď len vo veľmi obmedzenom zmysle slova.To, že bol Jeruzalem prístupný kresťanom i moslimom, prispelo k ich vzájomnej komunikácii a rozvíjaniu vzťahov medzi nimi.

Štvrtá križiacka výprava (1202-1204)

Krátko po zrútení sa pomocnej nemeckej výpravy proti ,,neveriacim“ obvolal roku 1198 pápež Inocenc III. všetko duchovenstvo, aby začali kázať v prospech novej križiackej výpravy.