Pribina
- Prvé knieža na našom území
- 828- dal vysvätiť kostol v Nitre (Nitrava)
- Salzburský arcibiskup Adabrám ho vysvätil
- Prvý kostol na Slovensku
- Juhozápad Slovenska + časť Zemplína a Spiša
- 833- Mojmír vyhnal Pribinu a spojil kniežatstvá
Vzniká Veľká Morava
Pribina utiekol a zaviazal sa Ľudovítovi Nemcovi, že bude jeho vazalom, len aby mu dal zeme na dnešnom Balatone.
861- Pribina zomiera v boji za Ľudovíta Nemca, územie zdedí jeho syn Koceľ.
833- 846- Mojmír- panovníkom na Veľkej Morave
846- 870- Rastislav je panovníkom na Veľkej Morave. Rastislav- bol synovcom Mojmíra. Stal sa vazalom Ľudovíta Nemca. Mojmír je odstránený. Rastislav porušil vazalský sľub a preto v roku 855 zaútočil na Veľkú Moravu. Ľudovít Nemec nevie poraziť Rastislava a preto sa spája so Svätoplukom. Svátopluk- synovec Rastislava
870- Ľ. Nemec zosadí Rastislava- Veľkú Moravu obsadia bavorské vojská - Viliam Engelšalk. Na Veľkej Morave vypukne ľudové povstanie.
871-894- Svätopluk- najvýznamnejší panovník na území Veľkej Moravy. Ľ. Nemec sa pokúšal poraziť Svätopluka - vždy neúspešne
874- podpísaný mier medzi Ľ. Nemcom a Svätoplukom vo Forchheime. Dovtedy na Veľkej Morave Svätopluk spojil - Česko, Lužické Srbsko, Vislansko, MaloPoľsko, Sliezsko, Zadunajsko, Potíšie. Stavia nové hradiská, obnovuje staré. Pomaly bohatne.
Hradsiká: Bratislava, Devín, Pobedím, Staré Město, Mihulčice.
894- Svätopluk zomiera. Mal troch synov: Mojmír II, Svätopluk II, Predslav- nevie sa, či existoval
894- 907- Mojmír II - panovník Veľkej Moravy
907- bitka pri Bratislave, Bavori - Starí Maďari - na čele s Arpádom zaútočili.
907- predpoklad, že zaniká Veľká Morava
Prvé zmienky o Nitrianskom kniežactve sú z prvej tretiny 9. stor. Vzniklo spojením viacerých slovanských rodov a kmeňov. Rozprestieralo sa na juhozápadnom Slovensku až po Biele Karpaty a možno k nemu patrila aj časť Spiša a Gemera. Prvých vládcov nepoznáme, ale vieme o Pribinovi, ktorý je označovaný za najstaršieho známeho slovanského vládcu na území Slovenska. Za jeho panovania (825-833) sa začala christianizácia. V roku 828 bol pri Nitre postavený prvý kostol zasvätený pravdepodobne Panne Márii. O konci Nitrianskeho kniežactva nemáme veľa správ. Známe je iba to, že ho z trónu zosadil vládca vedľajšieho Moravského kniežactva - Mojmír I.(833). Od tohto dátumu sa počíta vznik Veľkej Moravy.
Pribinove snahy o christianizáciu a zmenu hospodársko - sociálneho života nenašli odozvu medzi poprednými predstaviteľmi vtedajšej domácej spoločnosti. Z toho vznikali aj rôzne rozpory a to asi využil Mojmír a získal bez boja Nitrianske kniežactvo. Po asi 5-6 ročnom putovaní sa Pribina pridal so svojou družinou k Frankom. Okolo roku 838 dal franský kráľ Ľudovít Nemec Pribinovi do léna územie v Dolnej Panónii pri rieke Zale ústiacej do Blatenského jazera. Tu si vystaval Blatno hrad. Kedže jeho územie znemožňovalo expanziu Veľkej Moravy, bol neskôr porazený Rastislavom.
Vznik Veľkej Moravy sa datuje od roku 833, teda obsadením Nitrianskeho kniežactva Mojmírom až po rok 906 útokmi maďarských kmeňov na naše územie. Po Mojmírovej smrti sa stal veľkomoravským kniežaťom jeho synovec Rastislav (846-870). Bol dosadený franským kráľom Ľudovítom Nemcom. Ľudovít Nemec využil vnútorné nepokoje a dosadil na trón Rastislava. Kedže Mojmír bol na strane východofranského kráľa, to isté sa očakávalo aj od Rastislava. Ale opak bol pravdou. Prvým náznakom nesúhlasu bolo poskytnutie azylu franskému utečencovi Albgisovi, ktorého kráľ Ľudovít odsúdil na smrť. V roku 853 sa Rastislav spojil s Bulharmi, ktorí prepadli východofranskú ríšu, ďalej podporoval odboj Ratboda proti Ľudovítovi Nemcovi čo vyústilo k útoku Ľudovíta Nemca proti Veľkej Morave. Vojna však skončila porážkou a stiahnutím sa Ľudovítových vojsk z územia Moravy. V roku 869 sa Rastislavove a Svätoplukove (bol synovcom Rastislava a nitrianske údelné knieža) názory začali rozchádzať. Vyvrcholilo to až zradou Svätopluka. Svätopluk vydal franskému kráľovi Rastislava pod podmienkou, že získa moc nad Veľkou Moravou. V nasledujúcom roku 871 bol Svätopluk obvinený zo zrady a uväznený v Bavorskom väzení. Slavomírove povstanie, ktoré vzápätí vypuklo na území Veľkej Moravy proti frankom, už markgrófi Viliam a Engelšal (správcovia Veľkej Moravy) nedokázali potlačiť. Preto sa Karolman (syn Ľudovíta Nemca) odvážil k riskantnému kroku. Prepustil Svätopluka z väzenia a postavil ho na čelo vojska proti Slavomírovi. Svätopluk sa však pridal na stranu Slavomíra a zničil Karolmanovo vojsko. Veľká Morava bola opäť slobodná a mala nového panovníka Svätopluka (871-894 ). V tomto čase sa prvýkrát objavuje označenie Veľká Morava.
Svätoplukovi sa ako prvému pripisuje titul a postavenie kráľa. Po úspešnom odrazení útokov Frankov sa Svätopluk oženil so sestrou českého kráľa Bořivoja. Bol to úspešný politický sobáš, ktorý mu zaručil podporu u českého panovníka. V roku 874 uzavrel mierovú zmluvu s franským kráľom Ľudovítom Nemcom. To mu uvoľnilo ruky, aby dobyl územia Vislanov pri Krakove, Chorvátov v Dolnom Sliezsku a polabských Srbov až k rieke Sale. Veľkomoravská ríša na vrchole Svätoplukovej slávy mala asi okolo 350 tisíc km2. Svätopluk zomrel roku 894. Ešte pred smrťou rozhodol o rozdelení vlády v krajine medzi svojich synov. Svätopluk II. sa pravdepodobne stal nitrianskym kniežaťom a bol podriadený bratovi Mojmírovi II., ktorý bol panovníkom Veľkej Moravy.
Veľkomoravská ríša sa rozpadla okolo roku 907. Presný dátum rozpadu Veľkej Moravy nepoznáme, ale vieme, že roku 907 keď sa pri Bratislave odohrala bitka medzi Maďarmi a Moravanmi Veľká Morava už neexistovala.
