Marcová ústava z roku 1848
Počas marcových revolučných udalostí v roku 1848 nastali zmeny a presuny v smere buržoáznej prestavby v organizácii štátnej moci na takmer všetkých stupňoch. Tieto zmeny boli zakotvené v marcových zákonoch, ktoré tvorili bratislavskú Marcovú ústavu.
Zákon č. 4/1848 r.z. upravoval postavenie Národného zhromaždenia, ktoré každoročne zvolával panovník. Pozostávalo z dvoch komôr - z Hornej snemovne, predsedu ktorej vymenúval panovník a Dolnej snemovne, ktorá si predsedu volila zo svojho stredu. Poslanecký mandát trval tri roky.
Volebné právo mal každý aspoň dvadsať ročný svojprávny občan mužského pohlavia ak:
-bol majiteľom mestského domu alebo pozemku v hodnote 300 zlatých alebo majiteľom aspoň ¼ urbariálnej usadlosti
-bol majiteľom vlastnej továrne, obchodného podniku, remeselníckej dielne a pracoval s jedným tovarišom
-poberal príjem z nehnuteľnosti alebo kapitálu vo výške aspoň 100 zlatých ročne
-mal vysokoškolský diplom
-bol pred rokom 1848 mešťanom slobodného kráľovského mesta alebo mal volebné právo v župe ako šľachtic aj bez splnenia vyššie uvedených podmienok
Dôsledkom týchto podmienok bolo, že volebné právo malo len asi 6% obyvateľov krajiny. Pasívne volebné právo predpokladalo znalosť maďarčiny, čo v zásade obmedzovalo nemaďarské národy v účasti na sneme.
Organizácia Hornej snemovne zostala nezmenená a naďalej bola vyhradená pre dedičných členov, aristokratov a vysokých cirkevných hodnostárov.
Zákon č. 3/1848 r.z. upravoval výkon vládnej moci panovníka prostredníctvom nezávislého zodpovedného ministerstva, zloženého z predsedu a ôsmich ministrov. Ministerstvo bolo zodpovedné Národnému zhromaždeniu, ale minister mohol hlasovať len vtedy, ak bol voleným poslancom Dolnej snemovne alebo členom Hornej snemovne.
Zásada ministerskej zodpovednosti bola formulovaná podľa vzoru belgickej buržoáznej ústavy.
Komitáty stratili svoj stavovský charakter. K účasti na správe bol pripustený aj „ľud“, ale len tak, že každá obec mala do župnej kongregácie vyslať aspoň jedného delegáta. Táto kongregácia volila stály výbor, ktorý za predsedníctva župana vykonával kompetencie býval župnej kongregácie.
Správna, finančná a jurisdikčná právomoc slobodných kráľovských miest a ostatných miest s obmedzenou samosprávou bola rozšírená na všetkých obyvateľov mestskej oblasti bez ohľadu na ich stavovskú príslušnosť. Zrušila sa „veľká rada“ a namiesto nej sa zriadilo mestské zastupiteľstvo. Zastupiteľstvo a magistrát volili občania tajnou voľbou, pričom volebné právo bolo viazané na vysoký majetkový cenzus.
