Počas vlády Romanovcov, prebehla v Rusku aj protinapoleónska vojna. V tej dobe vládol cár Alexander I. Romanov. Ruské vojsko vtedy viedol maršál Kutuzov. V roku 1904 bez akéhokoľvek varovania či vyhlásenia vojny, japonské torpédové lode spustili paľbu na ruskú flotilu na Ďalekom východe. Ako výsledok japonského i ruského snaženia brániť vlastné záujmy v Kórei a Mandžusku, došlo k Rusko – Japonskej vojne. Ruská armáda bola vytlačená z Kórey do Mundžuska. Rusi prehrali, a preto došlo k zhoršeniu vnútornej situácie v Rusku. 22. 1. 1905 tisíce robotníkov vrátane žien a detí pokojne kráčali smerom k cárskemu palácu v Sankt Peterburgu. Prichádzali k cárovi s petíciou, v ktorej žiadali zlepšenie pracovných podmienok, viac osobnej slobody a volené národné zhromaždenie. Cárski vojaci začali zo schodov paláca strieľať do davu. Zmasakrovali stovky neozbrojených robotníkov. Tento deň vošiel do dejín ako Krvavá Nedeľa. Krvavá Nedeľa znamenala koniec všetkých pokojných pokusov o zmenu. Aby Mikuláš II. zastavil vzburu, súhlasil s ustanovením volenej dumy, čiže parlamentu. Duma mala navrhovať nové zákony. Hoci niektorí ľudia boli spokojní s touto zmenou, iní cítili, že duma nestačí. Ukázalo sa že mali pravdu. Liberálna politika dumy na prvých dvoch zasadaniach cára natoľko vystrašila, že dumu okamžite rozpustil. Tretie, oveľa konzervatívnejšie zhromaždenie poslancov nekompromisne potlačilo každú revolučnú aktivitu. Štvrtá duma, ktorá sa zišla roku 1912, síce dostala povolenie pokračovať v činnosti, ale v skutočnosti nemala žiadne právomoci. Výnimkou bola úloha poradcu vo veciach zahraničnej politiky.
Roku 1914 bolo Rusko zapojené do 1. svetovej vojny. Vo februári 1917 prebehla februárová revolúcia – došlo k abdikácii cára Mikuláša II. a k vzniku dočasnej vlády. Bol to pokus o vznik kapitalistickej vlády, čo znamenalo, že táto dočasná vláda reprezentovala bohatých obchodníkov. V novembri 1917 bola Veľká októbrová socialistická revolúcia (VOSR). Je to októbrová revolúcia, lebo v Rusku nemali gregoriánsky kalendár. Neprijali v 17. storočí gregoriánsku reformu, dnes to ešte stále nieje z cirkevného hľadiska prijaté. Počas tejto revolúcie došlo k prevratu bolševikov, na čele s Leninom a Trotským. Zvrhli cára, vyvraždili celú jeho rodinu – okrem Anastázie.
Zavraždenie Romanovcov
Bolo 16. júla 1918, cár a jeho rodina vstali o deviatej hodine doobeda, za celý deň mali povolenú iba hodinovú vychádzku po záhrade, inak museli byť všetci zatvorení doma. Rodina dosial netušila že je to ich posledná vychádzka. Mesto Jakaterinburg kde bola rodina veznená vtedy dobývaná aj československymi légiami, tak z Moskvy prišiel rozkaz ten deň uskutočniť tajnú popravu cára, jeho manželky, všetkych detí a ich doprovodu. Zatiaľ co v Ipjatevovom dome čakala popravčia čata na potvrdzující telegram, rodina sa pomaly ukladala k spánku. Velitel čaty Jurovskij vybral ich členov starostlivo, peniaze za vykonanú prácú dostali vopred. Každý mal presne stanovené na koho bude strielať. Jurovskij si ihned "vybavil" bývaleho cára a jeho syna Alexeja, potom mali ostatný strielať na zostavajúcich v presnom poradí: cárovnú, potom lekára, dcéry... O polnoci zo 16. na 17.júla 1918 bola celá rodina prebudená pod zámienkou že musí byť prevezená inam. Behom polnoci boli všetci rodiní príslušníci pripravený na cestu. Alexej bol veľmi ospalý takže ho Mikuláš musel niesť v náručí. Všetci boli potom odvedení do suterénu kde im nariadili čakať. Po chvíli požiadal Mikuláš o stoličku pre cárovnu. Boli prinesené dve stoličky na ktoré se obaja manželia posadili. Cár stále držal v náručí Alexeja a za nimi stáli štyri dcéry, doktor Botkin, Alexej Trupp, komorná Anna Demidová a kuchár Charitonov.
Odrazu do miestnosti vpochodoval oddiel vojakov. "Máme rozkaz vás zastreliť"! Oznámil Jurovskij a okamžite stisol spúšť na cára ktorý vstal, obrátil sa k rodine, potom na Jurovského a chcel niečo povedat. Ľavou rukou sa pokúšal chrániť cárovnú a v pravej stále držal svojho syna. Jurovskij okamžite zamieril na cára a hneď na to na Alexeja, cár ihneď padol na podlahu. Potom začali strielať ostatní -najprv na cárovnú a doktora Botkina. Ked dcéry videli, ako ich rodičia a brat zomierajú, začali kričať. Niektoré sa ešte rychlo prežehnali než zasiahnuté spadly na podlahu. Teraz prišli na rad Trupp, Charitonov a Demidová. Tá sa udržala nažive nejdlhšie zo všetkých, pretože držala vankúše, ktoré držala pre cárovnú na údajnú cestu. Guľky sa tím zablokovaly a Demidová pobehovala sem a tam. Nakoniec bola dobodaná bajonetmy. Čata musela viacejkrát strielať i na Anastáziu pretože ani tá nebola ihned mŕtva, nakoniec sa na ňu všetci vrhli ako zvieratá, strielali a bodali do nej bajonetmy, až prestala javiť akékoľvek známky života. Alexej najprv omdlel, potom sa zase prebral a začal stonať. Jurovskij ho kopol do hlavy a strelil do ucha. Cárevičovho psa umlátili pažbami pušiek a rozšlapali. Potom položili telá príslušníkov rodiny najprv na znak a potom boli prohliadnuté, či ešte nežijú. Všetky cennosti boly mŕtvolám odobrané. Mŕtve telá potom bol zabalené do obrusov a naložené na nákladný automobil ktorý bol po celú dobu pristavený a motor stále bežal aby nebolo počut strelbu. Členovia vražedného komanda sa pokúsili odstrániť stopy krvy pilinami. Vojakom ktorí boli poverení upratať suterén sa z tích krvavých jatiek urobilo špatne. Mŕtvoly boli ešte tú noc dovezené na lúku v lese blízko dedinky Koptjaki. Tu boly mŕtvoly rozsekané a spálené, tváre boly k nepoznaniu znetvorené kyselinou. Popravčia čata po celej tejto procedúre išla svoj "hrdinský čin" poriadne osláviť!
