K tragickému koncu dynastie, ktorá vo svet.vojne a revolúcií ztratila 18 svojích členov, veľmi prispela osobnosť Mikuláša II. Rozhodne nestačil na úlohy, ktoré doba ukladala panovníkovi. Osudným sa mu stalo jeho manželstvo s Alexandrou Feodorovnou, ktorá posilňovala absolutistické zmýšlanie svojho muža a preniesla na následníka Alekseja hesenskú rodovú Hemofóliu. Stále obavy o život jediného syna vytvorily okolo cárskej rodiny ovzdušie, v ktorom naberal kompromitující vplyv mystický Rasputin. Počas svet. vojny opozícia proti tejto kamarile zo strany členov rodu vyvrcholila na účasti velkokniežata Dimitrija Pavloviča na zavraždení Rasputina a v kolektívnom liste velkokieížat cárovi, v ktorom vzniesli tažkú obžalobu proti nemu samotnému tím, že ospravedlňovali čin Dimitrija Pavloviča "příkazom svedomia". Bolo to jediné kolektívne politické vystúpenie členov rodu, z nich väčšina od 20. stor. ukazovala slabého dynastického ducha, uzatvárala morganatické manželstvá vzdávajúc sa práv na trón, snažila sa o úplne súkromný život a vôbec prejavovala akúsi rodovoú únavu. Palácový prevrat (1916) mal nastoliť miesto Mikuláša II. buď jeho brata, liberálneho Michaila Aleksandroviča, alebo najvyššieho veliteľa Nikolaje Nikolajeviča. Avšak tentokrát skôr než zákrok dôstojníkov a byrokratov prišla revolúcia ľudu. Po feb. revolúcii r. 1917 cár s rodinou boli postavení pod dozor, ale ostatní Romanovci zostali volní. Všetci odmietli opustiť vojnové Rusko a prehlásili poslušnosť dočasnej vláde. Po okt. revolúcií väčšina bola uveznená, Mikuláš s manželkou, zo synom a štyrma dcérami bol zabitý 18. júla 1918 v Jekaterinburgu, niekolko velkokniežat 19. júla v Alapajevsku a 30. jan. 1919 v Petrohrade. Michail Alexandrovič, ktorý po abdikacií Mikuláša odmietol korunu, pravdepodobne tiež zahynul (v lete 1918).

Dnes žijú všetci Romanovci samostatne mimo Ruska. Bratranec bývl. cára Kirill Vladimirovič, počas nezvestnosti Michaila Alexandroviča sa stal hlavou rodu, pokúsil sa prehlásiť v r. 1922 za správcu ruského trónu, v r. 1924 císarom a svojho syna Vladimíra následníkom! Avšak neoboznámil o tom oficiálne ani panujíce rody... Väčšina ostatních členov býv. dynastie jeho jednanie úplne odsoúdila.
Tento rok tomu bolo 90 rokov od zabitia rodiny cára Mikuláša II. V noci zo 16. na 17. júla 1918 v suteréne Ipatjevovho domu v Jekaterinburgu ich životy ukončilo niekoľko výstrelov. Veliteľom vrahov Romanovcov bol Jakov Jurovský.
Odpočívajte v pokoji...

Vyvraždenie cárskej rodiny bolo najväčšie zverstvo v 20.storočí!!!!