História Romanovcov
V roku 1613 nastupujú na trón Romanovci. Prvý panovník z ich dynastie bol Michal III. Romanov. Po porazení Zlatej Hordy nastupuje na trón Ivan IV. Kalifa (Hrozný). Jedným z najdôležitejších panovníkov bol Peter I. Veľký. Ako prvý Ruský panovník mal titul cár. Rusko nebolo priamo zatiahnuté do 30- ročnej vojny. Peter Veľký nastúpil vo veľmi ťažkej situácii:
• Je tu veľmi silný feudalizmus, čo znamená, že je tu málo miest, obchodov a remesiel.
• Je obkolesené zo všetkých strán nepriateľmi. Na Severe – Švédi, na Východe – Mongoli, na Juhu – Turci a na Západe – Poľsko a Prusko.
• Bola tu veľmi silná šlachta – Bojari. Mali tradíciu vo vikingských kmeňoch. Mali veľkú bradu (ktorú im dal neskôr ostrihať), lebo mali určitú dôstojnosť, postavenie. Mali veľkú hospodársku moc, lebo vlastnili veľa pôdy.
Peter vedeľ že Rusko je vo veľmi zlej situácii, ale nevedel čo spraviť. Preto odišiel inkognito z Ruska do Západnej Európy, aby mohol sledovať ako sa tam panuje. V tomto období, keď bol v Európe ale Peter Veľký ešte oficiálne nevládol. Nejaký čas pracoval aj v prístave. Keď sa potom neskôr vrátil do Ruska, začal to pretláčať aj tu. Viedol tichú vojnu s Bojarmi. Získal si pod svoj vplyv aj armádu. Hoci Peter I. Veľký vládne sám a dominantne, jeho zámer je robiť reformy. Peter I. Veľký reprezentuje Osvietenský Absolutizmus. Zaznamenáva revolučné zmeny. Sú to kontrolované, vedomé zmeny, ktoré vedu k pokroku štátu. Jeho najdôležitejšími reformamy boli:
• Ostrihanie brád predstavieteľom Ruskej šlachty – Bojari – ktorý boli veľmi silný. Týmto znakom vlastne ukázal že má nad nimi moc. Potlačenie šlachty. Je to jeden zo znakov osvietenského absolutizmu.
• Zvýšenie daní
• Zlepšenie armády (kvôli nepriateľom, Baltskému moru a Čiernemu moru). Veľká časť peňazí išla práve do armády. Zavolal si do Ruska pruských dôstojníkov (Junkeri), aby cvičili jeho armádu. Zaviedli tu Pruský spôsob disciplíny a výcviku v armáde „Drill“. Je to úplné prijatie rozkazu. Vďaka Drillu sa zlepšila sila armády, a tak vyriešil otázku nepriateľov. Dosiahol výťazstvo v Severnej vojne (1700 – 1721).
Peter Veľký tu bojoval proti Švédom. Švédi prehrali, boli vyčerpaní a tak si vybojoval prístup k Baltskému moru. Dovtedy bolo Švédsko leaderom Škandinávie. Teraz jeho miesto zaujalo Rusko, aj v politickom vplyve. Nahradilo Švédsko vo vplyve na celú Škandináviu a aj na celú Európu. Vďaka tomuto prístupu k Severnému moru, neskôr Rusi porušili za Napoleona kontinentálnu blokádu. Víťazstvo dosiahol tiež v Južnej vojne proti Turkom, ktorú opäť vyhrali Rusi. Vybojoval si tak polostrov Krym a prístup k Čiernemu moru. Najvýznamnejšou korysťou bolo to Baltské more. Nevedel ako Rusko posunúť bližšie k Európe. Nakoniec postavil nové mesto: Petrohrad, ktoré sa stalo novým hlavným mestom. Vďaka tomuto mestu malo Rusko prístup k Severu. Stalo sa komunikačným centrom pre Rusov.
Podriadil si pod seba aj cirkev a celé duchovenstvo. Snažil sa poeurópštiť Rusko, chcel aby bolo také ako Európa, podobne potom aj Lenin, ktorý to ale dotiahol až do takých krajností, že sa snažil zmeniť písmo azbuku na latinku, čo sa mu ale nepodarilo. Po smrti Petra I. Veľkého nastupuje na trón Perer II. Veľký. Po ňom nastupuje manželka vnuka Petra I. Veľkého – Katarína II. Veľká. Stala sa cárovnou a druhou osvietenskou panovníčkou v Rusku. V rokoch 1773 až 1795 dochádzalo k deleniu Poľska medzi Prusko, Rusko a Rakúsko. Malo to 3 fázy.
Prvé delenie v roku 1773 a posledné v 1795. Súčastne s Katraínou II. vládla v Rakúsku aj Mária Terézia. Katarína II. bola rovnako ako Peter I. Osvietenskou absolutistkou. Aj za jej vlády, rovnako tak ako za Petrovej, dochádza k územnému rozmachu ríše. Ale Katarína na rozdiel od Petra dosiahla tento rozmach diplomatickou cestou. Za jej vlády došlo k ďalšiemu rozšíreniu Ruska na Západ – získala Ukrajinu a časť Poľska (vtedy, keď bolo to delenie). V tomto období, 4. 7. 1776, došlo k vzniku USA. Odtiaľ prichádza späť do poľska Tadeusz Koscíuzsko. Bol to vojak, v USA bol vo Washingtonovej armáde. Po vzniku USA sa vracia do Poľska aby mu pomohol. Viedol povstanie proti Rusku, avšak toto povstanie sa nakoniec stalo zámienkou pre posledné delenie Poľska. Preto došlo k pripojeniu poslednej, tretej, časti Poľska k Rusku.
