Využil Krymskú vojnu a ešte viac zveľadil svoje bohatstvo. Keď sa roku 1858 vzdal obchodu, bol nesmiernym boháčom a mohol uskutočniť svoje plány z detstva – objaviť Tróju! Mal 36 rokov, obrovský majetok a ovládal 15 rečí. V príprave na túto úlohu pokračoval veľkou poznávacou cestou, na ktorej navštívil krajiny okolo Stredozemného mora – Egypt, Palestínu, ale aj Indiu, Čínu a Japonsko. Roku 1866 sa vrátil do Paríža, aby sa na Sorbone začal konečne venovať štúdiu archeológie a dejín. Študoval zbierky v Louvri i v Britskom múzeu v Londýne a roku 1869 si urobil doktorát z filozofie v Rostocku.
Ďalšia veľká cesta ho už zaviedla do starobylého achájskeho sveta. Z Talianska a Sicílie odcestoval na Kerkýru a na Itaku, cez Atény do tureckého Istanbulu. Odtiaľ jeho cesta na koni smerovala priamo do Troady.

KDE LEŽALA TRÓJA?
Hŕstka odborníkov, ktorá pripúšťala, že Trója existovala, ju umiestňovala neďaleko dedinky Bunarbaši. Blízko pretekala riečka Mendere, v susedstve stál kopec Bali Dag. Bunarbaši však ležalo však príliš ďaleko od pobrežia Stredozemného mora a po prvých orientačných výkopoch sa Schliemann rýchlo presvedčil, že pod zemou nenájde zvyšky žiadneho mesta alebo osady, ktoré by mohli byť výstavnou Trójou. Jeho pozornosť sa čoskoro upriamila na iné miesto. Údajom v Homérovej Íliade podľa Schliemanna najlepšie zodpovedal kopec Hisarlik. Týčil sa nad rovinou, na ktorej mohli prebiehať boje medzi Achájcami a Trójanmi. Podľa údajov amerického konzula, ktorý tam mal svoju letnú rezidenciu, pri otrasoch pôdy sa objavil v okolí prameň horúcej vody, ktorý spomínal aj Homér. V blízkosti bol ďalší kopec, ktorý Schliemann stotožňoval s horou Ída, na ktorej zomrel Paris. Rozhodol sa: svoje výskumy začne jednoznačne na pahorku Hisarlik!
Po dvojročných administratívnych prieťahoch, keď si musel u tureckej vlády vybaviť súhlas s výskumom na Hisarliku, začali roku 1871 Schliemannovi robotníci svoju prácu. A hneď v tom istom roku odkryli také nálezy, ktoré potvrdili jeho teóriu: Trója existovala! A nie jedna. Na základe mnohých nálezov objaviteľ Tróje dokázal, že na Hisarliku ležalo nie menej ako sedem miest, ktoré boli postupne zničené a znovu obnovené. Ktoré z týchto miest však bola Priamova Trója?

PRIAMOV POKLAD
Schliemann váhal medzi druhou a treťou vrstvou. Zdalo sa, že pochybnosti odstránil veľkolepý nález zo 14. júna 1873. vtedy bádateľ, sprevádzaný svojou gréckou manželkou Sofiou, náhodne objavil pod základmi jednej zo stavieb poklad, ktorému dal meno podľa trójskeho kráľa Priama – Priamov poklad.