Pozostával zo zlatých a strieborných šperkov a predmetov – diadémov, prsteňov, náušníc, náramkov, pohárov, váz.
Priamov poklad našiel v druhej najspodnejšej vrstve, a preto sa domnieval, že Trója, ktorú obliehali a napokon zničili Achájci, bola Trója II. Jeho nadšenie a vieru, že objavil tú pravú Tróju, však schladili odborníci. Kritizovali ho za jeho predchádzajúce obchodnícke povolanie, vyčítali mu, že nemá odborné vzdelanie, aby mohol vykopať Tróju!
Schliemann sa nemohol brániť a nemohol dokázať svoju pravdu. Keď tajne odniesol nájdený poklad z Tróje a venoval ho nemeckému ľudu, turecká vláda mu zakázala ďalšie výskumy a vydala naňho zatykač. Musel odísť do Grécka, kde sa rozhodol pokračovať vo svojich výskumoch, a tak ako objavil Tróju, chystal sa objaviť aj Mykény, sídlo achájskeho vodcu Agamemnóna.
Až v roku 1876 získal nové povolenie na výskum v Tróji a o dva roky neskôr sa začali nové vykopávky. Vtedy už bola jeho situácia iná. Viacerí odborníci akceptovali Schliemannove názory a uznali, že objavil Tróju. Dokonca získal za spolupracovníka vynikajúceho odborníka Wilhelma Dőrpfelda, ktorý pokračoval v jeho diele. V roku 1884 pokladal svoje výskumy v Tróji za skončené, ale roku 1890 sa tam znovu objavil. Spolu so svojím mladým pomocníkom začali tentoraz detailnejšie skúmať aj ďalšie vrstvy. Čoskoro mohol Dőrpfeld konštatovať, že v Tróji ležalo nad sebou až deväť vrstiev a že homérska Trója určite nebola vo vrstve II.
Ďalšie výskumy presnejšie datovali jednotlivé nálezy. Priamov poklad z II. vrstvy pochádzal z rokov asi 2500 – 2200 p. n. l., teda je o tisíc rokov starší než homérska Trója. Mesto, ktoré obliehali Achájci, sa dnes stotožňuje s mestom, ktoré ležalo vo vrstve Vlla. Jeho koniec spadá podľa pôvodného gréckeho datovania do roku 1184 p. n. l.
Heinrich Schliemann nedokončil svoje výskumy v Tróji. Koncom roku 1890 sa zhoršila jeho choroba sluchu, v hlave mu hučalo. Navštívil niekoľko lekárov v Berlíne i Paríži. Pri ceste do Atén, kde chcel navštíviť ešte Pompeje, zomrel 26. decembra 1890 v Neapoli.