referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Alojza
Sobota, 23. októbra 2021
Staroveké Grécko
Dátum pridania: 22.12.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: burtonka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 606
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 4.4
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 7m 20s
Pomalé čítanie: 11m 0s
 

Delíme ho na 3 časti: pevninské Grécko - Bal. poloostrov:Ostrovné Grécko:Maloázijské Grécko-záp. Pobrežie malej Ázie.

Obilniny sa dali pestovať len na 20% územia a preto sa venovali pestovaniu olív a hrozna, chovali ovce a kozy. Grécko bolo bohaté na nerasty a preto boli Gréci zruční remeselníci. Venovali sa rybolovu, vďaka čomu sa z Grékov stali dobrí rybári a moreplavci. Výhodná poloha prispievala k rozvoju obchodu. V období 6. -5, tisícročia p.n.l. tu bola neolitická revolúcia.

Koncom 3.tisícročia p.n.l. došlo ku vzniku 3 veľkých civilizačných okruhov:

1.KYKLADSKÁ KULTÚRA: Vznikla na Kykladských ostrovoch v Egejskom mori koncom 3. tisícročia p.n.l. Obyvateľstvo používalo bronz, venovalo sa obchodu a rybolovu. Typickým znakom sú IDOLY - sošky žien ako bohyne.

2.MINOJSKÁ KULTÚRA: existovala na Kréte a rozvíjala sa začiatkom 2.tisícročia p.n.l. Na Kréte bolo veľa miest, v kt. centrách stáli paláce. Tu sídlili panovníci. Okolo roku 1700 p.n.l. zastihla Krétu prírodná katastrofa a došlo k úpadku kultúry. V priebehu niekoľkých storočí však Kréťania svoju civilizáciu opäť vybudovali. Okolo roku 1450 p.n.l. prišla ďalšia prírodná katastrofa. Došlo k opätovnému úpadku Minojskej civilizácie. Túto situáciu využili achájske kmene a okolo roku 1450 na krétu zaútočili. Prebrali od minojského obyvateľstva písmo a používali ho na vlastné administratívne a hospodárske účely. Roku 1952 2 anglickí vedci dokázali, že lineárne písmo B, kt. sa vyvinulo z krétskeho lin. písma A, používali ako 1.Gréci práve Achájci. Ich nadvláda trvala do konca 13.st. Okolo roku 1200 p.Kr. zanikol aj Knóssos ako centrum života na Kréte a noví obyvatelia DÓRI začali budovať svoje osady na novom princípe.

3.MYKÉNSKA CIVILIZÁCIA: Vyspelé mestské štáty vznikli až v 17.storočí p.Kr. Strediskami boli mestá Mykény, Argos, Tyryns a Sparta, Orchomenos, Téby a Atény. Centrom života boli hrady na vyvýšených miestach s mohutnými hradbami. Býval tu panovník a jeho vojenská družina. Zvyšok obyvateľstva v podhradí. Tiež písmo B prispôsobili svojim potrebám. V Gréckych bájach sa zachovali správy o trójskej vojne. Henrich Schliemann objavil základy Tróje a Mykén. V 12. storočí nastal zánik mykénskej civilizácie v dôsledku sťahovania národov.

GRÉCKO KRÁĽOV
Grécke kmene neprišli do Grécka naraz, ale po 3 po sebe nasledujúcich prúdoch. 1. prišli Achájci, po nich Ióni a koncom 11.storočia sa prisťahovali Dóri.*HOMÉRSKE OBDOBIE: Príchodom dórov končí sťahovanie gréckych národov. V Mykénskych mestách, kt. prežili sa usídlili Gréci. Väčšina obyvateľov žila v dedinách, v kt. existovali úzke pokrvné zväzky. Panovník - BAZILEOS - bol obklopený svojou družinou. Prevažnú časť obyvateľstva tvorili slobodní roľníci a remeselníci. Otrokov bolo málo. Najväčšiu moc mal panovník a jeho družina, slobodní obyvatelia mohli zasahovať len čiastočne. Remeselná výroba a kultúra boli len na veľmi nízkej úrovni. Z rokov 1110-800p.Kr. máme z pís. prameňov len Homérovu Ilias a Odysea. Toto obdobie sa preto nazýva aj temným alebo Homérskym obdobím. Na konci tohto obdobia moc kráľov upadá a do popredia sa dostáva rodová aristokratia.

ARCHAICKÉ OBDOBIE: Začiatkom 8.storočia sa zrýchlil vývoj hospodárstva. Bohatí aristokrati prestali pestovať obilie a začali pestovať vinič a olivy. Chýbajúce obilie sa dovážalo z oblastí Stredozemného mora a po pobrežie Čierneho mora. Rodová aristokracia sa zmocnila politickej moci. Namiesto kráľov sa volili úradníci. V Aténach to boli ARCHONITI. Tvorili zbor 9 úradníkov, kt. mali rozdelené funkcie, boli volení na rok, potom sa stali členmi rady starších.

VZNIK MESTSKÉHO ŠTÁTU: Hospodárske a politické zmeny spôsobili, že sa z dedín stali mestá. Grécko bolo súborom stovky mestských štátov. Slobodní obyvatelia miest tvorili vrstvu občanov, kt. mali občianske práva a právo voliť. Právo byť volení mali len členovia aristokratických rodov. Občania mohli vlastniť pôdu, mali právo na ochranu života a majetku, no mali aj povinnosti -bojovať pri obrane štátu. V mestách žili aj cudzinci, kt. museli platiť dane a slúžiť vo vojsku. V archaickom Grécku sa začala využívať práca otrokov, kt. pochádzali z radov dlžníkov, neskôr z radov vojnových zajatcov.

VEĽKÁ GRÉCKA KOLONIZÁCIA: Grékov začalo byť veľa a ich domovská krajina ich nestíhala uživiť. Od 8.storočia začínajú vytvárať osady na brehoch Egejského mora, postupne až cez Bospor a Dardanely po Čierne more. V záp. stredomorí vznikali v juž. Itálii, na Sicílii, na azúrovom pobreží, v Afrike-Egypt a v Líbii. Novovytvorené mestá udržiavali styky s materskými mestami a navzájom obchodovali. Z nových potraviny a suroviny a z materských rôzne remeselné výrobky, víno a olivový olej.*Grécke týranie: V dôsledku Gréckej kolonizácie došlo k sociálnym zmenám v jed. mestských štátoch. Remeselníci a obchodníci získali obrovský majetok, ale nemali vplyv na politiku. To vyvolávalo politické napätie, kt. hrozilo prerásť do občianskej vojny. Drobní roľníci v dôsledku dlhov upadajú do otroctva a nemajú vplyv na politiku a tiež sa začínajú búriť.Rakónova reforma: Bol to aténsky úradník, kt. bol poverený spísať obyčajové právo na základe ktorého získali roľníci právo voliť a byť volení.Solónova reforma: upravil ústavu takým spôsobom, že rozdelil Aténskych občanov do tried podľa majetku. Každí aténsky občan sa môže stať úradníkom. Vykúpil všetkých aténskych občanov, kt.upadli do otroctva, vydal zákon, že žiadny aténsky občan sa nemôže stať otrokom.

OLYMPIJSKÉ HRY: Najznámejšie šport. slávnosti vznikli v meste Olympia na Peloponézskom poloostrove. 1. sa konali 776 p.Kr. a od tohto dátumu Gréci datujú svoje dejiny. Súťažilo sa v behu, v pästných zápasoch, hode diskom a oštepom, päťboji a v závodoch konských záprahov. V tomto období musel panovať posvätný mier. Súčasťou boli aj umelecké súťaže. Gréci vyznávali ideál spojenia krásy a dobra, tela a duše. Každý človek mal byť telesne zdravý a duševne vyspelý. Preto Gréci zobrazovali mladých ľudí s peknou postavou.

GRÉCKO V KLASICKOM OBDOBÍ:Medzi najvýznamnejšie mestá patrila Sparta a Atény. Ostatné mestské štáty sa spájali s týmito silnými mestami a vytvárali spolky, aby sa ubránili proti nepriateľom.Sparta: založili ju Dóri. Sparťania si podrobili miestne obyvateľstvo, z kt. vytvorili otrokov - HEJLÓTOV, kt. museli pracovať. Základom bohatstva v Sparte bola poľnohospodárska pôda a otroci, kt. boli prideľovaní dospelým občanom zo strany štátu. Remeslám sa venovali hl.cudzinci a časť slobodného obyvateľstva. Väčšina slobodných mužov sa venovala vojenskému umeniu.Štátne zriadenie v Sparte: Spartská ústava bola zmiešaná. Obsahovala prvky MONARCHIZMU - 2 králi, ARISTOKRATIZMU -poradným zborom bola rad starších - GERÚZIA, DEMOKRATIZMU - ľud. zhromaždenia + 5 EFORI - volení úradníci, kt. kontrolovali kráľov.

Atény: existovali už v Mykénskom období v strednej časti Grécka - ATIKA. Časť územia bola úrodná, pestovalo sa obilie, olivy a vinič, časť bola hornatá s ložiskami mramoru a rudy. Choval sa tu dobytok. Prístav PIREUS ich spájal so všetkými časťami Stredozemného mora.

GRÉCKO-PERZSKÉ VOJNY: V priebehu 6.storočia sa panovníkom perzskej ríše podarilo obsadiť Malú Áziu a grécke mestské štáty. Maloázijskí Gréci však s nadvládou Peržanov neboli spokojní a v roku 499 sa vzbúrili a dobili Sardy. Maloázijskí Gréci požiadali o pomoc a nakoniec boli Peržanmi porazení.

1.PERZSKÁ VÝPRAVA: V roku 492 sa perzský kráľ DAREIOIS rozhodol zaútočiť na samotné Grécko. Výprava sa skončila neúspešne a Peržania si vytvorili len niekoľko záchytných bodov.
2.PERZSKÁ VÝPRAVA: 490-Dareios-perzská armáda sa vylodila pri Maraóne, kde bola Aténčanmi pod vedením MILTIADA porazená.
3.PERZSKÁ VÝPRAVA: 480-XERXES-perzská armáda prišla do stredného Grécka, kde narazila na Sparťanov pod vedením LEONIDA a v bitke pri Termopilskom priesmyku ich porazili. Peržania dobyli Atény, ale Aténčani na radu THEMISTOKLA obyvateľstvo evakuovali - SALAMYN a rozhodli sa brániť na mori.
Bitka pri Salamýne skončila víťazstvom Grékov. 479 sa odohrala pozemná bitka pri platajách kde Gréci porazili perzskú armádu.

 
Podobné referáty
Staroveké Grécko SOŠ 2.8896 1086 slov
Staroveké Grécko SOŠ 2.8909 486 slov
Staroveké Grécko SOŠ 2.9920 2602 slov
Staroveké Grécko SOŠ 2.9556 8155 slov
Staroveké Grécko SOŠ 2.9607 2646 slov
Staroveké Grécko GYM 2.9629 732 slov
Staroveké Grécko 2.9665 2520 slov
Staroveké Grécko GYM 2.9668 1082 slov
Staroveké Grécko GYM 2.9647 2580 slov
Staroveké Grécko GYM 2.9614 1593 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.