Okolo roku 1000 pred Kristom semitské kmene Židov utvorili v Palestíne zjednotené kráľovstvo. Hlavné mesto bolo Jeruzalem.
V susedstve najstarších štátov žili kočovné kmene, ktoré sa živili chovom dobytka, oviec a kôz, čo ich nútilo sťahovať sa za potravou pre svoje zvieratá. Roku 1500 pred Kristom prišli semitské kmene do Egypta, odkiaľ neskôr zamierili do prímorských oblastí v dnešnej Palestíne.

Na sýrsko - palestínkom pobreží boli vhodné podmienky na námorný obchod. Odvážny námorníci prepravovali rozličný tovar s jednej krajiny do druhej a žili vo výstavných a bohatých mestách.

Spočiatku sa kočovné semitské kmene usadzovali so svojimi stádami na vidieku. Neskôr začali obsadzovať bohaté mestá. Tvrdé boje ich zjednotili a postupne vznikalo povedomie jedného židovského národa, spojeného spoločným jazykom, zvykmi a kultúrou. Najsilnejším zjednocujúcim prvkom bola viera v jediného boha –Jahveho -vládcu nad svetom a ľuďmi. Židia postupne ovládli mestá Palestíny vytvorili si jednotlivý štát s hlavným mestom Jeruzalemom. Kráľ Dávid a jeho syn Šalamún vybudovali v Jeruzaleme pre boha Jahveho mohutný chrám, v ktorom sa konali náboženské obrady a v ktorom boli uložené posvätné predmety. Udalosti z dejín židovského národa boli zaznamenané v mnohých dielach, ktoré kňazi neskôr spojili do jedného celku. Vytvorili tak Starý zákon, knihu Židov, do ktorej zaradili historické diela, náboženské piesne a texty, rôzne záznamy, ale aj poéziu. Táto kniha sa stala neskôr posvätnou aj pre kresťanov, ktorý ju doplnili o Nový zákon. Život a činy JEŽIŠA KRISTA, Starý zákon a Nový zákon tvoria BIBLIU.

Je to dôležitý historický prameň a patrí k dejinám Palestíny tiež je to literárne dielo. Po Šalamúnovej smrti sa židovský štát rozdelil na dve časti. To využili Asýrčania, ktorí obsadili severnú časť židovského štátu a obyvateľstvo presídlili do Babylonu. Až v 6. storočí pred n. l. znížil Asýrsku ríšu, povolil perzský kráľ Kýros židovskému národu - obyvateľstvu návrat do starej vlasti.