Komunistický manifest
„Proletári všetkých krajín spojte sa!“
Karl Marx sa narodil 5. mája 1818 v meste Trier v Prusku. Jeho rodina bola židovská, ale konvertovala na protestantov v roku 1824. Po vyštudovaní gymnázia v Triery išiel na univerzitu, najprv v Bonne a potom v Berlíne, kde študoval právo a zaujímal sa o históriu a filozofiu. V nemeckých filozofických kruhoch mali hlavný vplyv myšlienky G. F. W. Hegela.
Marx prvýkrát navštívil Anglicko v lete 1845 na pozvanie Fridricha Engelsa, svojho priateľa a socialistického súdruha. Marx mal vtedy 27 rokov a s Engelsom, o dva roky mladším, spolupracoval na knihe Nemecká ideológia. Najväčšiu službu však Engels prisťahovanému Marxovi preukázal, keď ho uviedol do kapitalistického sveta spracovania bavlny. Engels totiž pracoval v rodinnom podniku zaoberajúcim sa obchodom s bavlnou. Do Manchestru prišiel Marx s názorom, že dejiny sú večné a odvíjajú sa triednym bojom. V 19. storočí už podľa neho presvedčivo boj medzi kapitalizmom a feudalizmom vyhral kapitalizmus. Predpovedal, že ďalší boj sa odohrá medzi kapitalistami (buržoáziou) a proletariátom (robotníkmi v priemysle).
Anglicko bolo prvou priemyselnou krajinou sveta a bavlnárstvo uviedlo do pohybu masovú továrenskú výrobu. Bolo zároveň najbohatšou zemou sveta. Marx pochopil, že akumulácia majetku v rukách majiteľov tovární musí prerásť v konflikt medzi buržoáziou a robotníckou triedou, ktorý skončí revolúciou a nevyhnutným víťazstvom proletariátu. Slovo „revolúcia“ sa šírilo od úst k ústam po celej Európe. Následkom hlbokej peňažnej krízy a zrútenia úveru krachovala v Anglicku jedna banka za druhou. Marx sa rozhodol, že prišla doba na zjazd jeho Zväzu komunistov. Najpočetnejšiu delegáciu na schôdze predstavovali nemeckí krajčíri a anglicky chartisti. Na záver zjazdu požiadali delegáti Marxa aby základné myšlienky spísal. Výsledkom, ktorý vyšiel o tri mesiace neskôr, sa stal Komunistický manifest, jasný signál robotníkom, aby sa presadili a zvrhli kapitalisticky systém. Komunistický manifest vyšiel v nemčine ako 23-stránková brožúrka, obsahoval iba okolo 12 000 slov. Dlhá filozofická esej by robotníkov, pre ktorých bol manifest určený, nudila. Zakrátko bol vydaný vo viac než 100 krajinách. Marxove slová uznávali milióny stúpencov marxizmu ako Písmo sväté. Prvá veta bola nesmierne pútavá: „Európu obchádza strašidlo – strašidlo komunizmu.“ Rovnako aj záverečná výzva: “Proletári môžu stratiť len svoje okovy. Vyhrať môžu celý svet.