Komunistický manifest

Komunistický manifest
„Proletári všetkých krajín spojte sa!“
Karl Marx sa narodil 5. mája 1818 v meste Trier v Prusku. Jeho rodina bola židovská, ale konvertovala na protestantov v roku 1824. Po vyštudovaní gymnázia v Triery išiel na univerzitu, najprv v Bonne a potom v Berlíne, kde študoval právo a zaujímal sa o históriu a filozofiu. V nemeckých filozofických kruhoch mali hlavný vplyv myšlienky G. F. W. Hegela.
Marx prvýkrát navštívil Anglicko v lete 1845 na pozvanie Fridricha Engelsa, svojho priateľa a socialistického súdruha. Marx mal vtedy 27 rokov a s Engelsom, o dva roky mladším, spolupracoval na knihe Nemecká ideológia. Najväčšiu službu však Engels prisťahovanému Marxovi preukázal, keď ho uviedol do kapitalistického sveta spracovania bavlny. Engels totiž pracoval v rodinnom podniku zaoberajúcim sa obchodom s bavlnou. Do Manchestru prišiel Marx s názorom, že dejiny sú večné a odvíjajú sa triednym bojom. V 19. storočí už podľa neho presvedčivo boj medzi kapitalizmom a feudalizmom vyhral kapitalizmus. Predpovedal, že ďalší boj sa odohrá medzi kapitalistami (buržoáziou) a proletariátom (robotníkmi v priemysle).
Anglicko bolo prvou priemyselnou krajinou sveta a bavlnárstvo uviedlo do pohybu masovú továrenskú výrobu. Bolo zároveň najbohatšou zemou sveta. Marx pochopil, že akumulácia majetku v rukách majiteľov tovární musí prerásť v konflikt medzi buržoáziou a robotníckou triedou, ktorý skončí revolúciou a nevyhnutným víťazstvom proletariátu. Slovo „revolúcia“ sa šírilo od úst k ústam po celej Európe. Následkom hlbokej peňažnej krízy a zrútenia úveru krachovala v Anglicku jedna banka za druhou. Marx sa rozhodol, že prišla doba na zjazd jeho Zväzu komunistov. Najpočetnejšiu delegáciu na schôdze predstavovali nemeckí krajčíri a anglicky chartisti. Na záver zjazdu požiadali delegáti Marxa aby základné myšlienky spísal. Výsledkom, ktorý vyšiel o tri mesiace neskôr, sa stal Komunistický manifest, jasný signál robotníkom, aby sa presadili a zvrhli kapitalisticky systém. Komunistický manifest vyšiel v nemčine ako 23-stránková brožúrka, obsahoval iba okolo 12 000 slov. Dlhá filozofická esej by robotníkov, pre ktorých bol manifest určený, nudila. Zakrátko bol vydaný vo viac než 100 krajinách. Marxove slová uznávali milióny stúpencov marxizmu ako Písmo sväté. Prvá veta bola nesmierne pútavá: „Európu obchádza strašidlo – strašidlo komunizmu.“ Rovnako aj záverečná výzva: “Proletári môžu stratiť len svoje okovy. Vyhrať môžu celý svet.

Proletári všetkých krajín spojte sa!“ Vo vlastnom texte Marx sebaisto predpovedal, že nezvratná sila dejín, ktorá pôsobí vývojom priemyslu a zákonmi kapitalistickej výroby, vyvrcholí víťazstvom proletariátu. Z popola revolúcie povstane marxistická podoba nového Jeruzalema – rozpad štátov a zrodenie, trebárs krvavé, beztriednej spoločnosti. Celou históriou sa prelína jediná pravda: „doterajšie dejiny spoločnosti sú dejinami triedneho boja.“ Od roku 1850, kedy Marxa neprestávali sužovať choroby sa venoval bádaniu, ktorého výsledkom sa stala mohutná trojzväzková analýza modernej spoločnosti nazvaná Kapitál.
Myšlienky to boli opojné, ale okrem niekoľkých skupiniek socialistov, ktorí chystali revolúciu v hlavných mestách Európy, si ich nikto nevšímal. V národných štátoch Európy v roku 1848 revolúcie skutočne vypukli, ale socialistický predáci v povstaniach nehrali žiadnu významnejšiu úlohu a ľudia, ktorí stavali barikády, sa neinšpirovali socialistickými ideami.
Krvavým potlačením júnového povstania parížskych robotníkov stroskotalo úsilie uskutočniť vo Francúzsku sociálnu revolúciu. Pohnútkou júnového povstania bolo nariadenie výkonnej komisie Národného zhromaždenia, ktoré rátalo so zrušením v marci zriadených národných dielní. V dielňach, ktoré boli založené z iniciatívy socialistu Louisa Blanca, člena dočasnej vlády zostavenej po februárovej revolúcii, mali dostať prácu nezamestnaní. Parížski priemyselní robotníci postihnutí zatvorením dielní sa júnovým povstaním (prvým socialistickým povstaním v Európe) pokúšali vynútiť ich ďalšiu existenciu. Národné zhromaždenie však poverilo ministerstvo vojny povstanie potlačiť. Vojenské jednotky sa stretli s robotníkmi v robotníckych štvrtiach a utopili ich odpor v krvi. Pokus o revolučné sociálne zmeny sa skončil neúspechom. Už vo voľbách do Národného zhromaždenia 23. apríla sa črtala porážka socialistov. Túžba po bezpečnosti, pokoji a poriadku, ale aj strach pred socialistickými experimentmi prispeli k výraznému víťazstvu umiernených republikánov.
V roku 1849 boli už všetky revolúcie potlačené a vládnuce triedy zostali pri moci. V roku 1852, len päť rokov potom, čo sa skupinka radikálov zišla na tajnom zjazde v Londýne, bol Zväz komunistov rozpustený. V tej dobe však už splnil účel, ktorý jeho zanietený organizátor zmýšľal. Vytvorením komunistického manifestu nastražil v Európe i v celom svete časovanú bombu, ktorá s ničivými následkami vybuchla v prvej štvrtine 20. storočia v Rusku.