Náboženské vojny

Náboženské vojny

- šírenie reformácie je hlavnou príčinou nepokojov a konfliktov


1. Nemecko :

- 1531 – vytvorený Šmalkaldský spolok – namierený proti katolíkom
- vodcovia: Filip Hessenský a ríšske kniežatá

Vypukli 2 šmalkaldské vojny:
-1546 – začiatok 1. Š. vojny – 1555 – koniec
-vstúpil do nej Karol V., bol podporovaný Móricom Saským, ktorý bol protestantom – za titul (kurfistu)
-1547 – Karol V. zvíťazil nad protestantmi
- chcel spojiť katolíkov a protestantov = cirkevná jednota v Nemecku, za cenu ústupkov k protestantom
- pápežská kúria s tým nesúhlasila
- 1548 – prebiehajú rokovania v Augsburgu
- prijatý tzv. interim – náboženská úprava, dočasný príkaz
- protestanti mohli prijímať pod oboma spôsobmi, katolíci len pod jedným
- evanjelickí kňazi sa mohli ženiť
- zjednotenie evanjelickej liturgie
- ani jedna strana to nerešpektuje

-1552 – 2. š. vojna
- proti Karolovi V. – Móric Saský + fr. panovník
- Nemecko ohrozené z dvoch strán
- Karol V. tomu nedokáže čeliť, požiada svojho brata Ferdinanda, aby podpísal s protestantmi prímerie
- na jeseň bola podpísaná pasovská zmluva, ktorá zaručila slobodu  vierovyznania
- 1555 – zasadá ríšsky snem, bolo prijaté augsburské vierovyznanie – „čie panstvo, toho náboženstvo“


2. Francúzsko

- protestanti – hugenoti
- prevládol kalvinizmus
- šírenie hlavne za Františka I. a Henricha II.
- vzniká:
-hugenotská šľachta – Bourbonovci
-katolíci – kráľovská rodina, vyššia šľachta, duchovenstvo
-dochádza k nábož. vojnám – 1562 – 1598 – 8 hugenotských vojen
- 1562 – 1. hugenotská vojna
- vtedajšia regentka Katarína Medicejská, vládla za syna Karola IV.
- 1562 – vydala tolerančný edikt
- tolerancia vierovyznania hugenotov
- do 1570 – 3 hugen. vojny
- hugenoti si vynútili náboženskú slobodu
- zmier medzi katolíkmi a protestantmi – mohli byť sobášení
- kráľ. sestra – katolíčka Margaréta – za muža – hugenot – Henricha Navarského
- 23. 8. 1572 – počas svadby sa začalo vyvražďovanie hugenotov – bartolomejská noc – 3000 zavraždených hugenotov
- v celej krajine asi 10 000  4. a 5. hugen. vojna ukončené mierom
- mier – Henrich III. – 1576 – uzavrel s hugenotmi mier
- francúzski katolíci sa začali spájať so španielskymi katolíkmi
- vytvorili Svätú ligu
- 1589 - 8. hugen. vojna
- vojna 3 Henrichov: Henrich III. – franc., Henrich Gis – sv. liga, Henrich Navarský – hugenoti
- Henrich III. a Henrich Gis boli zavraždení
- vymiera rod Valois
- H. Navarskému sa otvára cesta na franc. trón  pre katolíkov neprijateľný
- 1593 – prestúpil na katolícku vieru – nová dynastia Bourbonovcov
- 1598 – H. Navarský ako Henrich IV. vydal Nantský edikt
- povolil hugenotom slobodu vierovyznania v celom francúzsku okrem Paríža a 5 biskupstiev


3. Nizozemsko

- dnes štáty – Belgicko, Luxembursko a Holandsko, časť Nemecka a Francúzska
- 1516 – patrilo Španielsku
- prvá polovica 16. stor. prudký rozvoj Nizozemska – zámorský obchod, remeselná výroba, peňažníctvo
- rýchlo sa tu šírila reformácia
-Karol V. vydal nariadenia proti protestantom, ale aj tak sa tu usadili kalvíni – hlavne na severe
- Filip II. obmedzil vplyv stavovských zhromaždení – narastal odpor šľachty v Nizozem. proti rekatolizácii
- do Nizozemska prišiel „Železný generál“ – vojvoda z Alby, ktorý v auguste 1567
s vojskom vstúpil do Bruselu
- zaviedol teror a masové popravy
- v roku 1574 severné provincie uzavreli Utrechtskú úniu na obranu proti vojvodovi z Alby
- na čele únie Viliam Oranžský – otvorený boj proti Španielsku
- v roku 1581 sa osamostatnili severné provincie – vznik Holandska na čele stál Viliam Oranžský
- južné provincie sa osamostatnili až v 19. storočí – Belgicko


4. 30-ročná vojna 1618 – 1648

- najväčší celoeurópsky náboženský konflikt

Príčiny:
a) politické – mocenské a prestížne ambície Habsburgovcov o hegemóniu v Európe
b) náboženské – od 16. storočia spory medzi protestantmi a katolíkmi
- katolíci – snaha potlačiť reformáciu a vytvoriť katolícku Európu
Účastníci:
- v Nemecku  katolícka Liga – Habsburgovci – Špan., R-U
 protest. Únia – Francúzsko, Švédsko, Dánsko, Nizozemsko
+ s účasťou – šľachtická opozícia – Čiech, Nemecka
Priebeh:
a) Česká vojna 1618 – 1620 :
- začiatok 30-ročnej vojny
- 1609 – český panovník Rudolf II. vydal listinu Majestát – nikto nesmel byť nútený k niektorej viere
- Majestát – najslobodnejší dokument doby
- Matej II. – Majestát zrušil
- Ferdinand II. – zrušil Majestát
- 21. mája 1618 – protest. šľachta zvolala zjazd do Karolína v Prahe  dohodli sa, že neuznajú za panovníka Ferdinanda II.
- zvolila si za kráľa nemeckého protestanta Fridricha Falckého
- 23. 5. 1618 – protest. šľachta obsadila Pražský hrad – defenestrácia – začiatok českej vojny
-na jednej strane stál Ferdinand II. proti protest. šľachte
-protestanti očakávali pomoc zo zahraničia – no neprišla včas
-8. 11. 1620 – sa odohrala bitka na Bielej hore
- protestanti porazení
- Fridrich Falcký ušiel do Nemecka
- v Čechách upevnený absolutizmus aj katolicizmus
- 21. 6. 1621 na Staromestskom námestí v Prahe 27 vodcov povstania popravených, aj Ján Jesenský
- v Čechách prenasledovanie protestantov, vyháňanie kalvínov, konfiškácia majetku
- 1627 panovník vydal Obnovené české zriadenie zemské
- týmto dokumentom si habsburgovci upevnili dedičnosť českého trónu aj po mečia aj po praslici

b) Falcká vojna 1621 - 1623 :
- cieľom Habsburgovcov bolo potrestať Falckého
- katolíci do Nemecka – protestanti rozprášení, ale Falckého nechytili

c) Dánska vojna 1625 – 1629 :
- protestantské štáty hľadali pomoc u dánskeho kráľa Kristiána IV.
- Ferdinand II. na svoju stranu zas získal českého šľachtica Albrechta z Valdštejna
- Kristián IV. bol nakoniec porazený
- v roku 1929 Ferdinand II. vydal reštrikčný edikt – nútil protestantov vrátiť zhabané majetky katolíckej cirkvi

d) Švédska vojna 1630 – 1635 :
- švédsky kráľ Gustav II. Adolf, ochranca protestantov bol znepokojený úspechmi katolíkov, pretože ohrozovali reformáciu a záujmy Švédska v Baltskom mori
- v roku 1630 sa vylodil v Pomoransku
- postupne obsadil stredné a južné Nemecko
- v septembri 1631 v bitke pri Breitenfelde porazil katolíkov
- Ferdinand II. sa opäť spoľahol na Albrechta z Valdštejna, ktorý zastavil švédsky postup
- v novembri 1632 v bitke pri Lützene vyhrali Švédi, ale Gustav II. August padol
- vo februári 1634 v Chebe bol zavraždený Albrecht z Valdštejna

e) Švédsko-francúzska vojna 1635 – 1648 :
- francúzsku zahraničnú politiku viedol kardinál Richelieu
- chcel oslabiť moc Habsburgovcov udržaním Švédov vo vojne
- cisár Ferdinand III. ukončil vojnu Vestfálskym mierom – 24.10.1648
- uzákonil rovnosť katolíkov, luteránov a kalvínov
- vznikla rovnováha síl v Nemecku, čo vyhovovalo Francúzsku
- cisárovi sa nepodarilo upevniť moc panovníka Svätej ríše rímskej národa nemeckého
- tento mier spôsobil rozdielny vývoj východnej a západnej Európy