Napoleon habal cenné sochárske pamiatky, obrazy z múzeí, kostolné náčinie, brilianty, zlato a všetko posielal do Paríža. Po obsadení skoro celého talianska odobral Bonaparte rímskemu pápežovi Piovi VI. mnohé územia. Neskoršie Pia VI uväznili a odviezli ako zajatca do Francúzka. Bonaparte zobral mnoho cenných rukopisov z vatikánskej knižnice a poslal ich do Paríža. Podplatením rakúskych generálov sa Napoleon dozvedel plány rakúskeho štábu a to mu uľahčilo víťazstvo. Bonaparte prekročil rakúske hranice, došiel skoro do Viedne, rozbíjajúc výborné rakúske vojská , ktoré mu posielali naproti. Na všeobecné prekvapenie, vtedy keď najlepšiu armádu na Rýne porážali, Bonapartova armáda, na začiatku ťaženia otrhaná, neoblečená a nedisciplinovaná, rozbila výborne vystrojené a vycvičené rakúske vojská. Rozdrvené Rakúsko pristúpilo na mier. Podľa mieru /uzavretého v Campo-Farmio roku 1797/ Francúzsku zostaly dobyté oblasti na ľavom brehu Rína. Francúzsko tiež dostalo rakúske Nizozemsko, Benátky vydal Napoleon napospas Rakúska. Taliansko sa zmenilo na niekoľko tzv. ,,filiálnych“ republík, ale v skutočnosti závislých od Francúzska.

Bonaparte uskutočnil viaceré pochody ako napr. pochod do Egypta a Sýrie, pochod Surovovana viedol aj rôzne špionáže a teroristické činnosti. No však po niekoľkých nevydarených bojoch bol Napoleon prinútený vzdať sa hodnosti. Napoleona vypovedali na malý ostrov Elbu plochy 223 m2 medzi korzikou a Apeninským polostrovom. Z Napoleona spravili vládcu Elby a ponechali mu dokonca 1000 vojakov. 20. marca 1815 Napoleon vstúpil do Paríža a po druhý raz sa dostal k moci, no neudržal si ju veľmi dlho vo svojich rukách. 18. Júna 1815 bol Napoleon definitívne porazený. Napoleon zomrel roku 1821.