Štvrtá fáza 2. svetovej vojny

Francúzsko 16. 12. 1944
Hitler sa pokúša dosiahnuť víťazstvo na západnom fronte

Ako odpoveď na postup západných spojencov Belgicku a Holandsku po vylodení v Normandii začala sa na Hitlerov rozkaz ardenská ofenzíva. Od vylodenia v júni postupovali spojenci nezadržateľne na východ. 3. septembra padol Brusel, o deň neskôr Antverpy, ktoré sa stali dôležitým zásobovacím prístavom spojencov. Začiatkom septembra prebiehala obranná línia Nemcov pozdĺž tzv. Západného valu a toku riek južného Holandska. Pokus spojencov, ktorí sa 17. septembra pokúsili prejsť cez Waal a Lek pri Arnheime a Nimwegene, po krvavých bojoch Nemci prekazili. 21. októbra sa americkým jednotkám podarilo obsadiť prvé veľké mesto Aachen. Obyvateľstvo ich vítalo skôr ako osloboditeľov než nepriateľov. 23. novembra dobili francúzske a americké jednotky Štrasburg a Metz. V tejto situácii sa nemecké velenie rozhodlo začať rozsiahlu protiofenzívu v Ardenách v presvedčení, že sa podarí zvrátiť priebeh vojny na západnom fronte, a tým aj odvrátiť hroziacu porážku Nemecka. Predovšetkým šlo o dobytie Antverp, potom mala nemecká armáda obkľúčiť spojenecké vojská v Belgicku a Holandsku a prinútiť ich, aby kapitulovali. Nemecký postup bol na začiatku pomerne rýchly a dostal spojenecké armády do ťažkej situácie. Napriek tomu však mali dostatočnú prevahu, zatiaľ čo Nemecko muselo nasadiť rezervy z ostatných frontových úsekov. Na konci decembra bol postup nemeckých vojsk zastavený, na začiatku januára 1945 sa začala spojenecká protiofenzíva a sovietske velenie urýchlilo novú ofenzívu na východe, čo prinútilo Nemcov presunúť časť svojich síl zo západného frontu.

ZSSR 4 - 11. 2. 1945
Konferencia na Jalte stanovila zásady povojnovej politiky

V Jalte na Kryme sa konala druhá konferencia tzv. Veľkej trojky. Americký prezident Franklin D. Roosevelt, britský ministerský predseda W.S.Churchill a sovietsky vodca J.V.Stalin sa dohodli na zásadách povojnovej politiky Spojencov. Bola dosiahnutá dohoda v nasledujúcich otázkach:
- ZSSR sa zaviazalo vstúpiť 2 až 3 mesiace po kapitulácii DE do vojny proti Japonsku na strane USA.
- poľskú východnú hranicu bude tvoriť Curzonova línia. Varšava za toto obdobie obdrží kompenzáciu na účet DE.
- cez Stalinov odpor a Rooseveltove pochybnosti bolo Francúzsko prijaté za štvrtého člena plánovaného kontrolného mechanizmu. Francúzsko malo obsadiť aj okupačnú zónu v Nemecku a Rakúsku.
- bola vytvorená komisia pre stanovenie nemeckých reparácií, ktoré mali byť realizované formou demontáží a poskytnutia pracovných síl.
- Nemecko malo byť demilitarizované a denacifikované.
- 3 veľmoci sa zaviazali poskytnúť pomoc štátom postihnutým nacistickou agresivitou.
Jaltská konferencia zreteľne ukázala na politickú silu ZSSR. Briti boli častejšie odsúvaní do úzadia a jednotlivé otázky pojednávali medzi ZSSR a USA. Vo svojom dôsledku znamenala táto konferencia začiatok rozdelenia Európy na 2 tábory a nevyslovené akceptovanie panstva ZSSR nad východnou Európou.

Európa 28 - 30. 4. 1945
Hitler spáchal samovraždu

Zatiaľ čo sovietsky vojaci dobíjali hlavné mesto tretej ríše Berlín, Adolf Hitler spáchal v úkryte berlínskej ríšskej kancelárie samovraždu a zbavil sa tak ako ,,vodca a ríšsky kancelár Veľkonemeckej ríše" zodpovednosti za zločiny spáchané v mene Nemecka. Spolu s ním spáchala samovraždu aj Eva Braunová, s ktorou sa deň predtým zosobášil. Mŕtvoly na Hitlerov rozkaz poliali benzínom a spálili v parku ríšskej kancelárie. 1.mája o 22:00 oznámil hamburgský vysielač prekvapenému svetu aj nemeckej verejnosti správu o Hitlerovom konci, štylizovanú ako legendu o hrdinskej smrti. „Z vodcovho hlavného stanu nám bolo oznámené, že náš vodca Adolf Hitler dnes popoludnia padol na svojom veliteľskom stanovisku v budove ríšskeho kancelárstva, bojujúc do posledného dychu proti bolševíkom. 30. apríla vymenoval svojím nástupcom veľkoadmirála Doenitza".
Joseph Goebbels, stanovený Hitlerom vo svojej záveti za ríšskeho kancelára, spáchal niekoľko hodín po Hitlerovi rodinnú samovraždu.
Hitlerova politická záveť z 29.apríla končí nasledujúcim odstavcom: „Predovšetkým zaväzujem vedenie národa i svojho nástupcu k dôslednému dodržovaniu rasových zákonov a k nemilosrdnému odporu voči travičom všetkých národov sveta - medzinárodnému židovstvu." Dva dni pred Hitlerovou samovraždou, 28. apríla 1945, bol Partizánmi popravený Benito Mussolini, dúče talianskych fašistov. Spolu so svojou milenkou Clarou Petacciovou boli bez súdu zastrelení. Ich mŕtvoly, zavesené za nohy, boli vystavené na milánskom námestí Piazza Loretto ako výstraha všetkým fašistom a zreteľný prejav rozchodu medzi Talianskom a ich fašistickou minulosťou. Mussolini, oblečený do nemeckej uniformy, sa predtým pokúšal tajne prekročiť hranice do Švajčiarska. Bol však prezradený a zajatý Partizánmi.
Tí z vodcov ríše, ktorí neutiekli do zámoria alebo nespáchali samovraždu, boli neskôr súdení spojeneckým súdnym tribunálom v Norimbergu v najväčšom procese s vojnovimi zločincami v dejinách.

Francúzsko 7. 5. 1945
Bezpodmienečná kapitulácia Nemecka

Z nariadenia poslednej ríšskej vlády veľkoadmirála Doenitza podpísal generálplukovník Alfred Jodl 7.5.1945 o 2:44 hod. v hlavnom stane vchného veliteľa vojsk západných spojencov, generála Dwighta D. Eisenhowera v Remeši bezpodmienečnú kapituláciu nemeckej brannej moci. Za námorníctvo podpísal dokument admirál Hans Georg von Friedeburg, za letectvo generál Wilhelm Oxenius.
Podmienky bezpodmienečnej kapitulácie vstúpili do platnosti 9.5.1945 o 00:01 hod.
Toho istého dňa o 00:16 sa kapitulačný pakt opakoval v prítomnosti sovietskej generality v budove učilišťa v Berlíne-Karlshorstu. Za nemeckú stranu to podpísali generál poľný maršál Wilhelm Keitel, generálplukovník Hans-Juergen Stumpff a admirál von Friedeburg.
Prevratné udalosti posledných dní urobili Doenitzove kalkulácie úplne bezpredmetnými a 4. mája podpísal admirál von Friedeburg v britskom hlavnom stane v Lueneburgu kapituláciu nemeckých jednotiek v Dánsku, Holandsku a severozápadnom Nemecku.
Druhá svetová vojna sa týmito kapituláciami definitívne skončila.

Zdroje:

Kronika lidstva -