referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Matúš
Sobota, 21. septembra 2019
M. R. Štefánik - životopis
Dátum pridania: 26.03.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: jennie18
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 596
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 1.7
Priemerná známka: 2.88 Rýchle čítanie: 2m 50s
Pomalé čítanie: 4m 15s
 
Milan Rastislav Štefánik

M. R. Štefánik sa narodil 21.7. 1880 v malej dedinke Košariská (okres Myjava) v rodine evanjelického farára Pavla Šafárika. Narodil sa ako šieste dieťa a po ňom prišlo na svet ešte ďalších šesť detí. Štefánik vyrastal v biednom prostredí a jeho život sa takmer nelíšil od života detí roľníkov, hoci jeho otec bol farár. Pavel Štefánik bol slovenský národovec a mal doma bohatú knižnicu a touto cestou sa snažil ovplyvňovať aj svoje deti.

Prvé tri triedy navštevoval Štefánik školu v rodnej dedine. Bol najlepším žiakom na koštiarskej škole. V rokoch 1890 - 1893 študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave, ale po troch rokoch musel odísť so svojim bratom Pavlom do Šopronu a neskôr do Sarvaša kvôli Pavlovmu slabému prospechu. V Sarvaši nakoniec aj zmaturoval a rozhodol sa odísť študovať do Prahy na techniku odbor stavebné inžinierstvo. Krátko študoval aj v Zurichu. Po ukončení štúdia si odišiel hľadať prácu do Francúzska. Stal sa pracovníkom Meudonskej hvezdárne profesora Janssena a neskôr riaditeľom observatória na Mont Blancu. Venoval sa najmä astrofyzike a napísal viacero štúdií, za čo mu francúzska astronomická spoločnosť udelila jassenovu medailu.

Počas štúdia v Prahe patril k najaktívnejším členom spolku Detvan a istý čas bol aj jeho predsedom. Ovplyvnilo ho učenie profesora Masaryka a aj počas pôsobenia v cudzine sa zaujímal o riešenie problémov Slovákov (maďarizácia). V roku 1912 prijal Francúzske občianstvo. V roku 1914 bol vyznamenaný rytierskym krížom Čestnej légie. Po vypuknutí 1. Svetovej vojny vstúpil do francúzskej armády a v januári 1915 sa dobrovoľne prihlásil k letectvu. Navrhol plán vybudovania vojenskej meteorologickej služby. Na fronte pri Arsase robil výzvedné lety, v máji 1915 ho prevelili na srbský front. Koncom roka 1915 sa vrátil do Paríža, kde sa zoznámil s Eduardom Benešom a opäť nadviazal kontakt na T. G. Masaryka. Podieľal sa na zriadení vrcholného orgánu čs. Zahraničného odboja – Čs. národnej rady a stal sa jej podpredsedom. Významne prispel k tomu, že vlády dohodových štátov uznali Čs. národný výbor za oficiálny orgán. Tiež zohral rozhodujúcu úlohu pri budovaní čs. légií.

Počas pôsobenia v sovietskom Rusku, kde mal obnoviť východný front v boji proti boľševizmu ho menovali za ČS ministra vojny. V januári 1919 z Ruska odišiel, po návrate do Paríža dohodol urýchlený návrat ČS légií z Ruska do vlasti. S ČS delegáciou sa zúčastnil rokovaní Parížskej mierovej konferencie. Z Paríža odišiel do Ríma, kde dohodol stiahnutie talianskej vojenskej misie z Česko-slovenska a navštívil jednotky ČS légií v severnom Taliansku. Dňa 4. 5. 1919 nastúpil na lietadlo v Udine. Cieľom jeho cesty bolo letisko vo Vajnoroch pri BA. Na svoju vlasť sa veľmi tešil, keďže ju od smrti svojho otca v roku 1913 nenavštívil. Avšak lietadlo nepristálo, zrútilo sa neďaleko miesta pristátia. Všetci členovia boli na mieste mŕtvy. Havária lietadla sa úplne nevyriešila. Niektorí tvrdia, že išlo o atentát. Milan Rastislav Štefánik je pochovaný v mohyle na Bradle, vrcholnom diele Dušana Jurkoviča.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.