Hitler dosadzoval na kľúčové posty v štáte nacistov a zbavoval sa komunistov, sociálnych demokratov a Židov. Do polície začlenil niektoré z nacistických oddielov SA a SS. Katolícka cirkev, ktorá sa bála o svoje postavenie, podpísala v júli 1933 v Ríme s nacistickým režimom zmluvu, ktorá zaručovala slobodu vyznania za to, že sa katolícky kňazi vzdajú politickej činnosti. Všetky ostatné politické strany boli rozpustené a stali sa ilegálnymi. Najväčšia zostávajúca hrozba pre Hitlera pochádzala z jeho vlastnej strany. Hitler vyriešil tento problém počas „noci dlhých nožov“ 30.6.1934, keď SS - elitné jednotky - pod Himmlerovým vedením vyvraždili jeho konkurentov v strane aj mimo nej. Keď Heindeburg zomrel, Hitler spojil úrad ríšskeho kancelára a ríšskeho prezidenta a vymenoval sa za fuhrera, vodcu.

Hitler sa pustil do série ambicióznych verejných projektov, napríklad do výstavby diaľnic. Začiatok hospodárskeho zotavenia a prosperity mnohým uľahčoval nevšímať si rastúce prenasledovanie Židov nacistami. Roľníci, ktorí podporovali Hitlera, mali zabezpečenú držbu pôdy, čím sa realizoval nacistický ideál árijského roľníka. Na veľké podnikanie sa neútočilo pretože Hitler potreboval podnikateľov na svoju politiku prezbrojenia. Nacisti mali vplyv aj na sociálne štruktúry Nemecka. Podľa nacistickej ideológie bolo úlohou žien milovať svojich manželov a rodiť deti pre ríšu. Aj keď túto ideu posilňovali viaceré ekonomické iniciatívy, neboli také úspešné, aby dokázali ženy stiahnuť z trhu práce a prijať túto úlohu. V školách sa osnovy upravili tak, aby odrážali nacistickú ideológiu, a vznikli elitné školy, kde sa vzdelávala smotánka nacistickej ríše. Uplatnenie eugeniky a predstava o rasovej čistote boli pre nacistickú ideológiu boja medzi rasami mimoriadne dôležité.

Židia a ostatní neárijci podľa nacistov oslabovali Nemecko. Rasovo zmiešané manželstvá boli zakázané. Židia museli byť označení a norimberské zákony z roku 1935 a nasledujúce dekréty im zakazovali zastávať isté posty a vykonávať niektoré profesie. Tie isté zákony označili nečistých Nemcov za ľudí druhej kategórie. Roku 1938 nacisti zorganizovali program proti nemeckým Židom – Kristallnacht, Krištáľovú noc - v ktorom 91 Židov zabili, 26 000 zatkli, deportovali do koncentračných táborov a zničili nespočetné majetky. Za tieto škody pokutovali nemeckých Židov sumou jednej miliardy mariek. Napokon židov postavili úplne mimo zákona.

Hitler sa dostal k moci vyžadovaním revízie Versailleskej mierovej zmluvy, ale jeho plán obsahoval aj revolučný pokrok. V diele Mein Kampf načrtol potrebu Nemcov vlastniť viac pôdy, ak má árijská rasa prežiť. Lebensraum čiže životný priestor bolo treba hľadať na východe, zobrať ho slovanským národom. Oba tieto zámery napokon viedli k vojne.