Nástup Hitlera k moci

Nástup Hitlera k moci

Keď Nemecko podpísalo 11. novembra 1918 prímerie a ruský cár abdikoval, bolo treba rozhodnúť o podmienkach mieru. Prímerie sa nestalo signálom, aby v celej Európe zmĺkli zbrane. Rusko sa zmietalo v občianskej vojne, Rakúsko - Uhorsko sa rozpadalo a sociálne napätie v mnohých štátoch hrozilo, že prerastie do revolúcie. Mierotvorcovia v Paríži museli urýchlene prekresliť mapu Európy. Výsledkom kompromisov bol mier podľa podmienok Versailleskej mierovej zmluvy s Nemeckom, mierová zmluva s Rakúskom a Trianonská zmluva s Maďarskom. Versailleská zmluva oslabila Nemecko, ale nezničila ho, vyvolala však obrovský hnev. Maršal Ferdinand Foch, hlavný veliteľ vojsk Dohody, to komentoval slovami: „Toto nie je mier, toto je dvadsaťročné prímerie.“ Ukázalo sa, že jeho slová boli prorocké.

Bezprostredne po ukončení prvej svetovej vojny sa vynorila dôležitá otázka budúcnosti porazeného Nemecka. Po krátkom povojnovom rozmachu nasledoval začiatkom dvadsiatych rokov rýchli rast nezamestnanosti. Zotavenie Európskej ekonomiky bolo v tomto období krehké a opieralo sa zväčša o prekvitajúce Spojené štáty. Európska ekonomika bola zraniteľná voči všetkým problémom, s ktorými sa mohla stretnúť. Krehkú prosperitu Nemecka podkopal krach newyorskej burzy v októbri 1929. Dramatický pád burzových hodnôt v USA nasledoval po období horúčkovitých špekulácií. Otriasol dôverou v americký obchod a zruinoval tisíce investorov. Jeho účinky zasiahli celý svet, lebo úloha USA udržiavať značnú časť svetovej ekonomiky sa odrazu skončila. Z Európy sa stiahli pôžičky, čo spôsobilo mohutný zvrat v ekonomickej aktivite, a to sa zas prejavilo v obrovskom raste nezamestnanosti.

V júli 1931 boli nezamestnané vyše štyri milióny Nemcov. Prudko sa zhoršujúce ekonomické podmienky otriasli dôverou verejnosti k politickým vodcom. Keď podpora vládnych strán upadla, začali sa presadzovať extrémne strany vrátane Nacionálnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (nacistov), ktorá vznikla začiatkom dvadsiatych rokov pod vplyvom Adolfa Hitlera. Vo voľbách v roku 1930 nacistická strana dosiahla mohutný volebný úspech lebo sa obracala na stredné triedy, ktoré hospodárska kríza tvrdo zasiahla. Keď sa politická kríza prehlbovala, niekoľko pravicových politikov sa rozhodlo využiť všeobecnú podporu nacistov, aby sa dostali k moci. Franz von Papen plánoval postaviť sa na čelo vlády a vládnuť spolu s niekoľkými nacistickými politikmi s podporou prezidenta Hindenburga, ale Hitler sa postavil proti tomu a sám ašpiroval na funkciu kancelára.

Napokon v januári 1933 Hitler dosiahol svoj cieľ a stal sa ríšskym kancelárom. Von Papen ako vicekancelár sa mylne domnieval, že bude mať Hitlera pod kontrolou. Keď Hitlera v roku 1933 vymenovali za kancelára, mal byť len nastrčenou figúrkou a konať v záujme iných. Hitler to však nemal v pláne, zamýšľal využiť moc, ktorú dostal do rúk, a v tom ho jeho súperi vážne podcenili. Hitler za dva roky vytvoril diktatúru jednej strany a zničil demokraciu v Nemecku.

Adolf Hitler:
narodil sa v roku 1889 v Rakúsku. Po neúspešných pokusoch o prijatie na viedenskú umeleckú akadémiu sa Hitler pokúsiť uživiť ako maliar. V 1. svetovej vojne vstúpil ako dobrovoľník do bavorského pluku a slúžil na fronte ako vojenská spojka, keď ho vyznamenali za statočnosť boli to podľa jeho slov najšťastnejšie dni jeho života. Roztrpčil ho pád Nemecka na konci 1. svetovej vojny. Vstúpil do Nemeckej robotníckej strany, z ktorej sa neskôr stala nacistická strana. V roku 1923 ho uväznili. Vo väzení napísal Mein Kampf, dielo, v ktorom rozobral svoje politické ciele.
Hitler dosadzoval na kľúčové posty v štáte nacistov a zbavoval sa komunistov, sociálnych demokratov a Židov. Do polície začlenil niektoré z nacistických oddielov SA a SS. Katolícka cirkev, ktorá sa bála o svoje postavenie, podpísala v júli 1933 v Ríme s nacistickým režimom zmluvu, ktorá zaručovala slobodu vyznania za to, že sa katolícky kňazi vzdajú politickej činnosti. Všetky ostatné politické strany boli rozpustené a stali sa ilegálnymi. Najväčšia zostávajúca hrozba pre Hitlera pochádzala z jeho vlastnej strany. Hitler vyriešil tento problém počas „noci dlhých nožov“ 30.6.1934, keď SS - elitné jednotky - pod Himmlerovým vedením vyvraždili jeho konkurentov v strane aj mimo nej. Keď Heindeburg zomrel, Hitler spojil úrad ríšskeho kancelára a ríšskeho prezidenta a vymenoval sa za fuhrera, vodcu.

Hitler sa pustil do série ambicióznych verejných projektov, napríklad do výstavby diaľnic. Začiatok hospodárskeho zotavenia a prosperity mnohým uľahčoval nevšímať si rastúce prenasledovanie Židov nacistami. Roľníci, ktorí podporovali Hitlera, mali zabezpečenú držbu pôdy, čím sa realizoval nacistický ideál árijského roľníka. Na veľké podnikanie sa neútočilo pretože Hitler potreboval podnikateľov na svoju politiku prezbrojenia. Nacisti mali vplyv aj na sociálne štruktúry Nemecka. Podľa nacistickej ideológie bolo úlohou žien milovať svojich manželov a rodiť deti pre ríšu. Aj keď túto ideu posilňovali viaceré ekonomické iniciatívy, neboli také úspešné, aby dokázali ženy stiahnuť z trhu práce a prijať túto úlohu. V školách sa osnovy upravili tak, aby odrážali nacistickú ideológiu, a vznikli elitné školy, kde sa vzdelávala smotánka nacistickej ríše. Uplatnenie eugeniky a predstava o rasovej čistote boli pre nacistickú ideológiu boja medzi rasami mimoriadne dôležité.

Židia a ostatní neárijci podľa nacistov oslabovali Nemecko. Rasovo zmiešané manželstvá boli zakázané. Židia museli byť označení a norimberské zákony z roku 1935 a nasledujúce dekréty im zakazovali zastávať isté posty a vykonávať niektoré profesie. Tie isté zákony označili nečistých Nemcov za ľudí druhej kategórie. Roku 1938 nacisti zorganizovali program proti nemeckým Židom – Kristallnacht, Krištáľovú noc - v ktorom 91 Židov zabili, 26 000 zatkli, deportovali do koncentračných táborov a zničili nespočetné majetky. Za tieto škody pokutovali nemeckých Židov sumou jednej miliardy mariek. Napokon židov postavili úplne mimo zákona.

Hitler sa dostal k moci vyžadovaním revízie Versailleskej mierovej zmluvy, ale jeho plán obsahoval aj revolučný pokrok. V diele Mein Kampf načrtol potrebu Nemcov vlastniť viac pôdy, ak má árijská rasa prežiť. Lebensraum čiže životný priestor bolo treba hľadať na východe, zobrať ho slovanským národom. Oba tieto zámery napokon viedli k vojne.