Nástup Hitlera k moci

Keď Nemecko podpísalo 11. novembra 1918 prímerie a ruský cár abdikoval, bolo treba rozhodnúť o podmienkach mieru. Prímerie sa nestalo signálom, aby v celej Európe zmĺkli zbrane. Rusko sa zmietalo v občianskej vojne, Rakúsko - Uhorsko sa rozpadalo a sociálne napätie v mnohých štátoch hrozilo, že prerastie do revolúcie. Mierotvorcovia v Paríži museli urýchlene prekresliť mapu Európy. Výsledkom kompromisov bol mier podľa podmienok Versailleskej mierovej zmluvy s Nemeckom, mierová zmluva s Rakúskom a Trianonská zmluva s Maďarskom. Versailleská zmluva oslabila Nemecko, ale nezničila ho, vyvolala však obrovský hnev. Maršal Ferdinand Foch, hlavný veliteľ vojsk Dohody, to komentoval slovami: „Toto nie je mier, toto je dvadsaťročné prímerie.“ Ukázalo sa, že jeho slová boli prorocké.

Bezprostredne po ukončení prvej svetovej vojny sa vynorila dôležitá otázka budúcnosti porazeného Nemecka. Po krátkom povojnovom rozmachu nasledoval začiatkom dvadsiatych rokov rýchli rast nezamestnanosti. Zotavenie Európskej ekonomiky bolo v tomto období krehké a opieralo sa zväčša o prekvitajúce Spojené štáty. Európska ekonomika bola zraniteľná voči všetkým problémom, s ktorými sa mohla stretnúť. Krehkú prosperitu Nemecka podkopal krach newyorskej burzy v októbri 1929. Dramatický pád burzových hodnôt v USA nasledoval po období horúčkovitých špekulácií. Otriasol dôverou v americký obchod a zruinoval tisíce investorov. Jeho účinky zasiahli celý svet, lebo úloha USA udržiavať značnú časť svetovej ekonomiky sa odrazu skončila. Z Európy sa stiahli pôžičky, čo spôsobilo mohutný zvrat v ekonomickej aktivite, a to sa zas prejavilo v obrovskom raste nezamestnanosti.

V júli 1931 boli nezamestnané vyše štyri milióny Nemcov. Prudko sa zhoršujúce ekonomické podmienky otriasli dôverou verejnosti k politickým vodcom. Keď podpora vládnych strán upadla, začali sa presadzovať extrémne strany vrátane Nacionálnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (nacistov), ktorá vznikla začiatkom dvadsiatych rokov pod vplyvom Adolfa Hitlera. Vo voľbách v roku 1930 nacistická strana dosiahla mohutný volebný úspech lebo sa obracala na stredné triedy, ktoré hospodárska kríza tvrdo zasiahla. Keď sa politická kríza prehlbovala, niekoľko pravicových politikov sa rozhodlo využiť všeobecnú podporu nacistov, aby sa dostali k moci. Franz von Papen plánoval postaviť sa na čelo vlády a vládnuť spolu s niekoľkými nacistickými politikmi s podporou prezidenta Hindenburga, ale Hitler sa postavil proti tomu a sám ašpiroval na funkciu kancelára.

Napokon v januári 1933 Hitler dosiahol svoj cieľ a stal sa ríšskym kancelárom. Von Papen ako vicekancelár sa mylne domnieval, že bude mať Hitlera pod kontrolou. Keď Hitlera v roku 1933 vymenovali za kancelára, mal byť len nastrčenou figúrkou a konať v záujme iných. Hitler to však nemal v pláne, zamýšľal využiť moc, ktorú dostal do rúk, a v tom ho jeho súperi vážne podcenili. Hitler za dva roky vytvoril diktatúru jednej strany a zničil demokraciu v Nemecku.

Adolf Hitler:
narodil sa v roku 1889 v Rakúsku. Po neúspešných pokusoch o prijatie na viedenskú umeleckú akadémiu sa Hitler pokúsiť uživiť ako maliar. V 1. svetovej vojne vstúpil ako dobrovoľník do bavorského pluku a slúžil na fronte ako vojenská spojka, keď ho vyznamenali za statočnosť boli to podľa jeho slov najšťastnejšie dni jeho života. Roztrpčil ho pád Nemecka na konci 1. svetovej vojny. Vstúpil do Nemeckej robotníckej strany, z ktorej sa neskôr stala nacistická strana. V roku 1923 ho uväznili. Vo väzení napísal Mein Kampf, dielo, v ktorom rozobral svoje politické ciele.