Keď sa však stretli, bolo už jasné, že protiturecká koalícia sa rozpadá. Keď Peter zistil, že s tým už nič nenarobí, naplánoval si cestu do Benátok, ale dorazil k nemu kuriér s hroznou správou o povstaní strelcov v Moskve. Po návrate Petra do Moskvy výsluchy a popravy nemali konca-kraja. Údajne si dokonca sám Peter pošpinil ruky ich krvou, keď im vlastnoručne stínal hlavy, vypočúval ich v mučiarňach a nútil k tomu aj svojich bojarov. Čísla popravených sa pohybovali okolo tisícky. Lavínu represálií spustil údajný list Sofie strelcom, ktorým ich mala vyzvať k zvrhnutiu Petra a k svojmu dosadeniu na trón. Na konci mučenia a popráv, keď mŕtvi boli umiestnení pod okná kláštora, v ktorom žila Sofia, rozhodol sa Peter vypočuť aj sestru, avšak dodnes sa nevie, čo všetko bolo náplňou ich rozhovoru. Sofia vraj všetko poprela, a keďže bola príslušníčkou cárskeho rodu, nemohla byť mučená, ani popravená. Stratila aj tie najposlednejšie práva vyplývajúce z jej urodzeného pôvodu a so svojimi sestrami sa mohla stretávať len dvakrát za rok.

Dodnes sa existencia jej listu nepotvrdila.
Pôvodný zámer Petrových ciest po Európe (upevniť protitureckú alianciu) síce úspešný nebol, ale putovanie „veľkého posolstva“ nebolo ani bezvýsledné – Peter získal množstvo námorníkov, remeselníkov, zbraní, pušiek, kompasov, ďalekohľadov a kuriozít v podobe vypchatého krokodíla a preparovanej „ryby-meča“, alias mečúňa.

Peter precestoval viacero miest a keď sa vrátil do Ruska, začal zavádzať odpozorované novoty – oholil bojarom brady, odstrihol rukávy na kaftanoch, zmenil štýl obliekania, zriadil novú tlačiareň, zmenil letopočet, dovolil obyvateľom cestovať za vzdelaním aj do zahraničia, vytvoril nové orgány miestnej samosprávy - gubernie, začal uskutočňovať administratívne reformy, postaral sa o prvé novodobé sčítanie ľudu, vyhlásil peňažnú reformu, začal raziť nové mince, zaviedol daňovú reformu a vyhlásil Snemový zákonník, zakladal školy. Najviac si zgustol na cirkevných hodnostároch, ktorí už nemohli hovoriť takmer do ničoho a jeho averzia viedla takmer k úplnému oddeleniu cirkevnej moci od svetskej. Okrem uvedených prevratných zmien v skostnatenej ruskej spoločnosti priniesli jeho cesty po zahraničí ešte jeden dôležitý moment, ktorý neskôr zohral v dejinách námornej akadémie nezanedbateľnú úlohu: v Anglicku v Greenwichskom observatóriu sa stretol s Isaacom Newtonom a matematikom Phergusonom, ktorý neskôr zohral v uvedenej akadémii významnú úlohu pri vyučovaní matematiky. Peter Veľký kládol dôraz na vzdelanie, sám bol priam nenásytný po všetkom novom. Prvé miesto však u neho až do konca života zohrávalo more, lode a nakoniec výstavba nového domova – Petrohradu.

Najvýznamnejšia bitka, ktorou vstúpil cár Peter Veľký do histórie, bola bitka so Švédmi. Okolnosti jej začiatku boli viac než zložité. V rokoch 1698-1700 hrozilo Rusku nebezpečenstvo, že Turci využijú rozpad „svätej ligy“ a uzavrú mier s Rakúskom, Poľskom a Benátkami a sústredia všetky sily proti Rusku. V tejto situácii sa Peter rozhodol vypraviť do Carihradu posolstvo, na čele ktorého stál diplomat J. Ukrajincev, a ktoré malo za úlohu dojednať mierovú zmluvu. Ukrajincev postrašil Turkov tým, že im vylíčil hrôzu a veľkosť ruského vojska a loďstva a povyhrážal sa obsadením Čierneho mora, čo by de facto znamenalo „odrezanie“ Carihradu a odsúdenie tohto sídla na vyhladovanie. Samozrejme, Ukrajincev preháňal. Turci s uzatvorením mieru s Rusmi váhali, tak sa rokovania pretiahli takmer na 10 mesiacov. Prebehlo 23 konferencií, ktorých výsledkom bolo, že Rusko sa vzdalo Podnepria a Azov mu zostal. Depeša o výsledkoch rokovaní dorazila k Petrovi 8. septembra 1700 a hneď na druhý deň vyrazilo Petrovo vojsko proti Švédom. Táto záležitosť sa však neodohrávala len medzi dvoma uvedenými stranami. Konflikt prerástol do takých rozmerov, že pohltil priamo či nepriamo všetky krajiny európskeho severu a zmenil politickú i mocenskú mapu tejto časti Európy.