Peter Veľký - životopis
Peter Veľký (1672, Moskva – 1725, St. Peterburg) bol korunovaný za ruského cára 27. apríla roku 1682 a 22. októbra 1721 sa stal ruským cisárom. Peter bol vnukom cára Michaela Romanova, teda patril k významnému rodu Romanovcov. Vo veku 10 rokov bol Peter vymenovaný za cára, ale vzhľadom na veľký boj dvoj rôznych politických síl musel vládnuť spolu s bratom Ivanom pod patronátom ich sestry Sofie. V roku 1689 po páde bola Sofia z trónu zvrhnutá a utiahla sa do kláštora. Keď v roku 1696 zomrel cár Ivan, vláda nad celou ríšou sa ocitla v rukách cára Petra, ktorý tak dostal možnosť nastoliť svoje reformy a kultúrne zveľadiť ruskú krajinu, za čo si neskôr vyslúžil prezývku „Veľký“. Peter otvoril Rusku dvere na západ. Pozval do krajiny európskych inžinierov, architektov, staviteľov lodí, remeselníkov a obchodníkov. Stovky rusov boli poslané do Európy, aby sa im dostalo lepšej výchovy a aby sa mali možnosť priučiť novým druhom umenia a remesiel.
Cesta Petra Veľkého
Odchodom Petra a jeho „veľkého posolstva“ nastala v Rusku netradičná situácia – samoderžavie malo ostať bez cára takmer sedemnásť mesiacov. Vláda bola zverená ministrovi Preobraženského príkazu (príkazy boli formy akýchsi ministerstiev) Fjodorovi Romodanovskému a bojarovi Tichonovi Strešnevovi a bol vydaný zákaz strelcom vrátiť sa do mesta. Po týchto opatreniach sa cár vydal inkognito na cesty. Z Moskvy sa posolstvo vybralo do Rigy, Peter driemal alebo spal na saniach a niesol si so sebou voskovú pečať s nápisom „som učeň a hľadám si učiteľov“. V Rige sa zdržal len zopár dní, pretože ho ľudia spoznali. 2. mája sa vydal na lodi Sv. Georgij do Královca (tu po prvýkrát uvidel Baltské more), kde sa stretol s brandebursko-pruským kurfirstom Fridrichom III., ktorý sa chcel diplomaticky zblížiť s Ruskom, najmä aby Petra vtiahol do spojenectva proti Švédom, ale ten zatiaľ nechcel prijať žiadne záväzky podobného charakteru.
Po tejto návšteve Peter priam horel túžbou dostať sa čo najskôr do Nizozemska, ktoré v tých časoch prežívalo obdobie veľkého rozkvetu. Cárova pozornosť sa sústredila predovšetkým na prístavy a lode, preto sa oddelil od posolstva, vyhol sa oficiálnostiam a pekne-krásne sa vybral do Zaardamu, kde sa opäť osobne zúčastňoval stavby lodí. Čoskoro však robotníci zistili, kto s nimi pracuje a Peter zase zistil, že väčšie lode sa vyrábajú v Amsterdame, preto sa premiestnil tam.
Opäť spolupracoval na stavbe lodí, ponavštevoval rôzne mlyny, botanické záhrady, dielne, kostoly, nevestince a dokonca aj blázinec. Je známe, že si z ciest so sebou priniesol kufrík chirurgických nástrojov a priam sa vyžíval v trhaní zubov. Svoju „lekársku“ pomoc ponúkal takmer všetkým, ktorí ho obklopovali, a len málokto si dovolil takúto poctu odmietnuť. Tak vznikla Petrova zbierka zubov, ktoré vytrhal svojim známym, a ktoré si starostlivo odkladal do vrecúška. Z Holandska odcestoval Peter Veľký do Londýna, kde ho zasa zaujala štruktúra vládnych inštitúcií (údajne tajne sledoval zasadnutie snemovne bočným okienkom). V tom čase malo mesto asi 700 000 obyvateľov a prístav svetového významu. Kráľ Viliam III. sa k Petrovi správal úctivo, dokonca mu u Rembrandtovho žiaka Gotfrieda Kellera objednal portrét. Počas svojho pobytu v Anglicku trávil cár, samozrejme, najviac času v lodeniciach, kde študoval teóriu stavby lodí a absolvoval tu teoretický lodiarsky kurz. Po štyroch mesiacoch pobytu v tomto, vtedy najväčšom a najmodernejšom meste v Európe, sa Peter a jeho „veľké posolstvo“ vydali do Viedne, aby sa tu stretol s cisárom Leopoldom I. a vyhovoril mu uzavretie mieru s Tureckom.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie