Slovenskí dôverníci

Boli to zástupcovia Slovákov vymenovaní vládou v marci 1849 ako poradcovia. Za úlohu mali hľadať nové usporiadanie monarchie a možnosti ako by mohli byť zaručené práva slov. národa. Boli títo: J.Kollár, J.Hlaváč a F. Hánrich koordinovaní grófom J. Majlátom, ktorý bol za riešenie postavenia Slovákov. Keďže slovenskú samostatnosť považovali za nereálnu, nepodporili ani marcový prosbopis. Spolu s vládou zastávali stanovisko, že slovenská otázka má byť riešená po porážke maď. nár. hnutia. Napriek tomu, že v podstate oslabili vpyv slovenských vzdelancov na vládne kruhy, podarilo sa im vydobiť isté ústupky ako Slovenčina v nižších úradoch a vydávanie Slovenských novín. Úradovanie konzervatívnej maď. šľachty na slovensku ich naklonilo myšlienke zriadiť slovenskú slovenskú korunnú krajinu a oddeliť slovensko od Uhorska. Vláda to odmietla a koncom roku 1849 zrušila dôverníkov.

Význam slovenského povstania 1848-1849

Hoci sa základné požiadavky slovenského národného hnutia nesplnili (uznanie svojbytnosti slovenského národa a národného územia ako samostatného politického územia), revolučné roky mali veľký význam, lebo hnutie sa stalo prejavom vôle slovenského národa po slobodnom a samostatnom národnom živote. Toto hnutie svojím úprimným úsilím o demokraciu prekročilo rámec a možnosti doby a má nemalú zásluhu na dnešnej samostatnosti slovenskeho národa.