Americká vojna za nezávislosť + priemyselná revolúcia
Americká vojna za nezávislosť + priemyselná revolúcia
Americká vojna za nezávislosť
- 17.st. osídlovanie vých. pobrežia Sev. Ameriky, kt. postupne založili 13 amer. osád Príčiny: 1. politické, 2. náboženské (ANG-puritáni, FRA-hugenoti), 3. ekonomické (podnikanie) - základ amer. národa: pracovitosť, podnikavosť, dominovali soviet. myšlienky a lyberalizmus
1766 - Ang. parlament prijal Výslovný zákon voči osadníkom - ang. parlament môže schváliť akýkoľvek zákon aj pre územie mimo Anglicka (kolónie) 1773 - Bostonské pitie čaju - osadníci obsadili britskú loď a vyhodili celý náklad čaju do mora, Ang. poslali armádu -> uzavreli Bost. prístav 1774 - Prvý kont. kongres - boli tam zástupcovia všetkých 13 krajín - dohodli sa na domobrane => celý konflikt vyústil do vojny za nezávislosť (1775-1781) (Bitka pri Lixngtone 1776, pri Saratoye 1777, pri Yorktowne 1781) - koniec vojny, víťazí Amer. - podpísaný mier v Paríži (1783) - Ang. uznalo nezávislosť USA
1775 - Druhý kont. kongres vo Philladelphii - príprava dokumentu T. Jeffersona 4. 7. 1776 - Deklarácia nezávislosti - právo na život, sloboda vierovyznania, právo na majetok, rovnosť pred zákonom, právo vzbúriť sa nespravodlivej vláde 1777 - 1. americká ústava, konfederačné články - USA - konfederácia = voľný zväzok, kde centrálna moc slabá
1787 Ústava USA => USA = federácia - vo federácii je posilnená centrálna moc, 3 zložky: zákonodárna, výkoná, súdna - amer. parlament - kongres: 1. senát (každý štát rovnaké zastúpenie) 2. snemovňa reprezentantov (pomerné zastúpenie podľa počtu obyv.) - výkonú moc mal prezident - rozsiahle právo (George Washington, 1.amer. prezident) - na celom území platila fed. ústava - nové hlavné mesto Washington D.C.
Po vzniku štátu vývoj: sever - priemysel, farmárstvo, ťažba dreva juh - poľnohosp. - bavlna, tabak, cuk. repa (otroci pracovali na plantážach)
Francúzska revolúcia (zač. dobytie Bastily 14.7.1789)
4 etapy: I. (1789-1791) Konštitučná (1ústava), absolút. monarchia) II. (1791-1792) Legislatíva (konštitučná monarchia, zákony) III. (1792-1795) Konvent (jakobínska diktatúra, republika) IV. (1795-1799) Direktorium (končí sa s nástupom Napoleona)
I. Situácia na jar 1789
1. Fran. prehrali s Ang. o kolónie (7r. boj), 1756-63 – dôsledky aj v politke 2. 1789 - sucho -> hlad -> nepokoje na vidieku, mestách 3. výdavky kráľ. dvora vyčerpávajú štátnu pokladnicu (hl. Versailles) 4. spoločnosť: 3 stavy (vstvy): a) privilegované - šlachta, duchovestvo (neplatili dane) b) neprivilegované - mešťania - požadujú reformy systému Máj 1789 – kráľ zvolal fran. parlament, generálne stavy 1. kráľ očakával zvýšenie daní 2. šlachta a duchovenstvo chceli oslabiť kráľ. absolutizmus, ponechanie privilégií 3. mešťania: rovnosť pred zákonom, základné ľudské práva - nedohodli sa - 3. stav odišiel, zasadal sm -> Národne zhrom., vytvárali oddiele - Národné gardy
14.7.1789 - dobyli Bastilu – Revolučný počiatok, NZ sa premenovali Ústavodarné zhrom. August 1789 zákony: - zrušilo feudálne privilégiá, - zrušili cirkevný desiatoka, zároveň poddanské povinnosti.
Dokument: Deklarácia ľud. a obč. práv: - osobná sloboda, - sloboda myslenia, náboženstva, tlače, - nedotknuteľnosť majetku, - právo odporu proti útlaku, - moc v štáte musí byť rozdelená (panovník – parlament)
1791 - 1. Revolučná ústava (základ je DOLP) - abs. monarchia -> konšt. monarchia. Ústavod. zhromaždenie sa premenovalo na Zákonodarné zhromaždenie
II. Účastníci revolúcie - roľníci (najhoršie postavenie - žiadali sociálne istoty od štátu)
- bohatá buržoázia (požadovali slobodu podnikania, zrovnoprávnenie nábož.) - chudobný mešťania (chceli garantované nízke ceny potravín, štát obmedziť voľný obchod) - vytvárali sa politické strany: a) ľavica (jakobíni - stretávali sa v kostole sv. jak. – radikálny) b) pravica (girondisti - podľa provincie fran. - konzervatívnejší)
1792 - kráľ sa pokúsil o útek, bol odchytený a uväznený, zosadený z trónu => monarchia na republiku
III.zakonodarne zhrom. sa zmenilo na Konvent, girondisti prevaha v parlamente
Január 1793 - konvent popravil Ludovita XVI., neskôr aj jeho ženu Mariu Antoinettu - parlament, prevaha jakobíni => založili Výbor pre verejné blaho (na čele Maximillian Robespierre a G.Danton) - VPVB veľká moc, začali ju zneužívať - likvidovali svojich polit. oponentov girondistov
Jakobínska diktatúra (1793-94) - ale končí sa popravením Robespierra
Vznik republiky: - republikánsky kalendár, - nové symboly revolúcie (3-kolóra), - marseilská hymna, - zmenil sa vzťah k cirkvi, hneď od počiatku mala anitikleriály (proti cirk.) - zoštátnil sa majetok cirkvi a cirkev a kňazi podriadení štátu, - biskupi mali byť volení občanmi, - zrušená náboženská sloboda, kresť. oficiálne zakázané (počiatok sekularizácie Fran.) Zahraničná politika: - negatívne reakcie v abs. Európe - vytvorili 1. protifrancúzsku koalíciu, 1792 (prusi, rusi, rak.) - 2., 1793 (Rak., Prusko, Špan.) - dochádza k prvej vojne a vyťaží Fran.,od 1794 fran. vyhrávaju nad koalíciou, obranná vojna sa zmenila na útočnú -> získavajú územie okolo fran. hraníc (Bel., Porýnie, Sev.Tal, dnešné SUI)
IV. Ľavicová vrstva partizánov sa pokúsila znovu povstať, aby Rob. a jeho prívr. zachránili, bolo ich málo.
Konvent - v júli (podľa rep. kalendára termidor), postavil zbúrencov mimo zákon -> vodcovia † - zorganizoval revolučné mocenské orgány => nová vláda direktorium
Dôsledky: - do konventu sa vrátili zachránení girondisti, - prestalo prenasledovanie kňazov, - povolené slobodné podnikanie a voľný trh, - len v Paríži zachovaná garantovaná cena chleba a mäsa. - termidoriani (prívrženci vojnových metód) - začali presadzovať voľnejšiu, štátom menej regulovanú hospodársku a sociálnu politiku.
Nová Ústava 22.august 1795 - prvý raz spojili s LP a OB aj povinnosti, slobode dala teda určitý pevný rámec
Dôsledky: - vznikol nový volebný systém - bol 2 stupňový, vysoký volebný cenzus (voliť mohli len ľudia od určitej veľkosti majetku) - Rada starších a Rada pasto
Napoleon Bonaparte - vyhnal z parlamentu ľavicových poslancov, obe komory - 9. novembra 1799 zvrhol vládu direktorov => štátny prevrat
Občiansky zákonník (1804) uzákonil osobnú slobodu, rovnosť pred zákonom, slobodu vyznania. 1804 - Napoleon sa stal cisárom, kontinentálna blokáda - zákaz dovozu ang. tovaru na európsky kontinent 1813 - naopleonove slabé vojsko utrpelo porážku v bitke pri Lipsku 1815 - porazili Napoleona britsko-pruské vojská v bitke pri Waterloo (Bel.) okt. 1814 - jún 1815 Viedenský kongres - mal potvrdiť obnovenie pôvodných eur. hraníc a tradične usporiadaných monarchií.
20 roky – pokusy o revolúcie
SPA - relatívne úspešná rev., 1820 - Ústava - feudálne privilégiá
Apeninský poloostrov - všetky pokusy zostali neúspešné, 1820 - neapolské kráľ.
GRE - 1821 - zbavili sa vplyvu Turkov, nezávislosť GRE, 1829 - VB, Fra, Rus podporili grékov
RUS - 1825 - Alex I. zomrel -> nástup Mikuláš I. “žandár EU“ - despotická, abs. vládca december 1825 „povstanie dekabristov“ (mladá šlachta, inteligencia), A.S.Puškin proti Mikulášovi (neúspech, poslali ich do vyhnanstva) 30 roky
FRA - leto 1830 Karol X. - zacal abs. vládnuť, cenzúra, obmedzovanie vol. práva, zasahovanie do zákonodárneho orgánu => Paríž povstanie (revolúcia), Barikády - úspešne Karol abdikoval a parlamentom bol zvoleny Ľudovít Filip (orleánska dynastia) - rozšíril obč. slobody, podporoval podnikanie - Fran. dosahuje obrovský hosp. rast
BEL - 1830 - po VK Bel. patrí Spoj. Nizozemsku. Juh Bel. - katolíci, obmedzovanie, cenzúra, op, jazyk. Sev. Nizo. - kalvíni => v Bel. vypuklo povstanie, centrum v Bruseli, počas 2 dní vytvorili vlastnú vládu a vyhlásili r. 1830 nezávislosť. Do Bel. mnohí emigranti z ostatných krajín eur.
POL - 1830 = Kongresovka, ruská oblasť (po VK) - povstanie proti Rusku (potlačené) -> nemalo podporu poľ. obyv. Dôsledky: Kráľ zrušil autonómiu Poľ. a pripútal si k Rusku, zrušil UNI a väčšinu stred. škôl, začala Rusifikácia Nem. spolok - 1830 - prvé pokusy o zjednotenie (neúspešné)
|