Byzantská ríša

Byzantská ríša

Pomenovanie dostala podľa gréckej kolónie a prístavu Byzantion
330 – cisár Konštantín mesto prebudoval a nazval ho Konštantínopol, Slovania používali názov Carihrad (cárov hrad) Justinián I. Veľký (527 – 565) - jeden z najvýznamnejších byzantských cisárov
§ ríša dosiahla najväčší rozmach: Balkán, Malá Ázia, Palestína, Egypt, Severná Afrika, časť Pyrenejského polostrova
§ na východe boje s Perzskou ríšou
§ viedol vojny → zvýšenie daní → nepokoje: 532 – najväčšie povstanie, krvavo potlačené – Niká! (v preklade: „zvíťazíš“)
§ vydal občiansky zákonník Corpus iuris civilis
§ po jeho smrti nastalo obdobie dlhodobej krízy, na ríšu útočia Longobardi, Bulhari, Slovania a Arabi
§ v 8. storočí Byzantská ríša zahŕňala len územia v Európe (Balkán) a v Malej Ázii
· cézaropapizmus – nadvláda štátu nad cirkvou, panovník je zároveň najvyšším predstaviteľom cirkvi
· hospodárstvo:
§ lepšie ako v Západorímskej ríši
§ hlavnou pracovnou silou neboli otroci, ale slobodní roľníci
§ vo vojsku nebolo toľko barbarov


Obrazoborectvo (ikonoklazmus)

Starokresťanská tradícia nepripúšťala zobrazovanie bytostí a nadprirodzených javov
- pápež Gregor I. (590 – 604): „Čím je písmo pre vzdelaných, tým je obraz pre negramotných“
- obrazy do kostolov, vzdávala sa im úcta
- cisár Lev III. Sýrsky – zakázal uctievanie obrazov, snažil sa obnoviť čistotu najstarších kresťanských tradícií
- pápež Gregor III. (731 – 741) – obrazoborectvo preklial
- problém ikonoklazmu pretrval do roku 843, keď bolo uctievanie obrazov v Byzantskej ríši s konečnou platnosťou povolené


Východná schizma (rozluka, rozkol)

1054 – rozštiepenie kresťanskej cirkvi na východnú a západnú
príčina: mocenské súperenie medzi pápežom Mikulášom I. a patriarchom Fotiom patriarcha – arcibiskup vo východnej (ortodoxnej) cirkvi


Macedónska dynastia

Basileos II. Bulharobijca – Byzantskú ríšu priviedol opäť k rozkvetu


Začiatok novej krízy – rok 1176

kríza v hospodárstve bitka pri Myriokefalone roku 1176 – seldžuckí Turci porazili Byzantskú ríšu → koniec byzantského veľmocenského postavenia v Malej Ázií 1204 – križiaci (štvrtá križiacka výprava) dobyli Konštantínopol → Latinské kráľovstvo - neustále útoky Turkov – západ bol rozhádaný a nebol schopný prísť Byzantskej ríši na pomoc
29. mája 1453 – osmanský sultán Mehmed II. Dobyvateľ dobyl Konštantínopol → Osmanská ríša


Kultúra

Grécka kultúra - dlho živá latinčina, gréčtina
- cirkev dala spáliť Alexandrijskú knižnicu a zavrela Aténsku vysokú školu Justinián okrášlil Carihrad – dal postaviť chrám Božej múdrosti byzantský sloh – spojenie štvorcových stavieb s mohutnými kupolami