Víťazný nástup fašizmu – prvá fáza vojny na frontoch Európy a zámoria

Útok na Poľsko

Prvého septembra 1939 nacistické Nemecko bez vypovedania vojny zaútočilo na Poľsko. Spojenci Poľska vypovedali Nemecku vojnu 3. septembra. Na fronte však bola poľská armáda osamotená - západní spojenci jej nevyslali žiadnu priamu pomoc. Nemoderné vojenské vybavenie a zastaraná vojenská stratégia na oveľa silnejšiu armádu vyzbrojenú najnovšími výdobytkami techniky nestačili. Poliaci podľahli v priebehu štyroch týždňov. Nemecká armáda si tak v praxi prvýkrát úspešne vyskúšala svoju stratégiu tzv. bleskovej vojny (Blitzkrieg).

Za nemeckou armádou zostávali hromady mŕtvol - nielen vojakov, ale aj civilistov. Sedemnásteho septembra prekročila poľské hranice na východe armáda ZSSR.
Dve veľmoci tak definitívne zladili svoje dlhoročné snahy o vymazanie versaillského Poľska z mapy východnej Európy. 28. septembra ministri zahraničných vecí oboch útočiacich štátov podpísali novú dohodu o priateľstve, ktorou si úplne rozdelili poľské územie a celé Pobaltie.

Sovietsko - Fínska vojna
Spojenectvo s Nemeckom využil ZSSR aj na rozšírenie svojho územia o Fínsko. Mesiac po získaní poľskej koristi Stalin poslal Fínsku ultimátum s nesplniteľnými územnými požiadavkami. Fínsko ich odmietlo a v novembri 1939 sovietska armáda vpadla na jeho územie a zároveň bombardovala Helsinki a ďalšie mestá. Sovietske velenie očakávalo ľahké víťazstvo - armáda malého národa sa však bránila úporne a veľmi šikovne. Sovieti utrpeli ťažké straty. Až vo februári 1940 sa im s veľkými ťažkosťami podarilo fínsku obranu prekonať. Fínsko kapitulovalo a muselo súhlasiť so sovietskymi požiadavkami - stratou jedenástich percent priemyselne i poľnohospodársky vysoko rozvinutého a strategicky dôležitého územia, z ktorého sa muselo vysídliť asi pol milióna ľudí.

Útok na Dánsko a Nórsko
Ďalším nemeckým cieľom sa na jar r. 1940 stali dve severské krajiny, ktorých pobrežie malo pre nemecké velenie strategický význam. Dôležitý bol predovšetkým nórsky prístav Narvik - cezeň sa do Nemecka prepravovala železná ruda z neutrálneho Švédska.
Dánsko zhodnotilo svoje možnosti odporu a vzdalo sa bez boja. Nórsko pripravilo nemeckej armáde ťažké chvíle. Pod velením kráľa Haako-na VI. sa bránilo niekoľko týždňov. Na nórskej obrane sa už podieľalo aj dvadsaťštyritisíc britských a francúzskych vojakov. K nim sa pridali aj vojaci bývalej poľskej armády, ktorým sa podarilo ujsť pred Hitlerom. Nemecko nasadilo do boja stotisícovú dôkladne vyzbrojenú armádu. Nórsky odpor zlomilo 10. júna 1940.

Invázia na západ
Zhruba pol roka po rozbití Poľska sa v západnej Európe začala skutočná veľká vojna. Nemci si pripravili rozsiahlu inváziu západným smerom. Začala sa 10. mája 1940. V priebehu týždňa silné kombinované nemecké divízie vzdušným výsadkom obsadili Holandsko. Po kapitulácii bol pristav Rotterdam (700 000 obyvateľov) vyhlásený za otvorené mesto, Nemci napriek tomu na jeho civilné obyvateľstvo 14. mája uskutočnili ťažký nálet. Bol to jeden z prvých masových náletov prekračujúcich akékoľvek dovtedy uznávané medzinárodné pravidlá vedenia vojenských operácií. Po Holandsku nasledovalo Belgicko a po jeho porážke nemecká armáda vstúpila na francúzske územie. Boj zvádzali najmä o prístavné mestá Boulogne, Calais a Dunkerque.
Kapitulujúcemu Francúzsku nakoniec vypovedalo vojnu aj Taliansko. Podarilo sa mu získať niektoré malé francúzske opevnenia v Alpách. Malé Luxembursko bolo doslova prevalcované.

Hitler nekládol Francúzsku nesplniteľné požiadavky. Išlo mu predovšetkým o to, aby francúzska vláda začala spolupracovať (postaral sa, aby zničila svoje loďstvo) a kalkuloval aj s prípadným budúcim vyjednávaním s britskou vládou. Preto časť Francúzska neobsadil a vláda tejto časti vytvorila nové „hlavné mesto" vo Vichy. Na jej čelo sa postavil maršal Philippe Pétain - príslušník extrémnej pravice, ktorá bola ochotná spolupracovať s Nemcami.
Po kapitulácii Francúzska sa v zahraničí začali zhromažďovať príslušníci rozprášenej armády, ktorí chceli proti Nemecku bojovať ďalej. Do jednotnej štruktúry ich sformoval aktívny odporca maršala Pétaina, generál Charles de Gaulle. Pod jeho velením sa hlavne na území Británie začal rodiť Národný výbor slobodných Francúzov (alebo La France Libre - Slobodné Francúzsko).
Bitka o Britániu
Ťažiskom boja o Britániu sa stali letecké boje.
Letecká bitka o Britániu trvala asi pol roka. Hlavný nemecký nápor prebiehal od konca augusta do polovice septembra 1940, keď na britské mestá útočili nemecké bombardéry v jednej vlne za druhou. Britskí piloti v tých dňoch dokázali denne zostreliť aj päťdesiat nemeckých lietadiel. Nemecká sila sa príliš nezmenšila, ale rozhodujúcu bitku o nadvládu nad britským vzdušným priestorom prehrala
O námornú inváziu sa Nemecko napriek plánom už nepokúsilo.

Vojna na mori
Počas leteckej bitky o Britániu už prebiehala aj systematická vojna na mori.
Britské loďstvo bolo silnejšie než nemecké, preto nemecká armáda využila ponorky, ktoré britským zásobovacím konvojom pravidelne spôsobovali obrovské materiálne a ľudské straty. Nemecké sily neváhali útočiť ani na americké lode sprevádzajúce zásobovacie konvoje, hoci USA boli neutrálnym štátom

Neúspešné Taliansko a nemecký Afrikakorps
Aj Taliansko sa pokúšalo o územné zisky, hlavne v Stredomorí. Neúspešne dobíjalo Grécko a v lete r. 1940 začalo vojenské akcie proti britským dŕžavám vo východnej Afrike. Dosiahlo len čiastočný úspech. Naopak, britské jednotky v januári 1941 oslobodili Etiópiu. Na Mussoliniho žiadosť preto Hitler v marci 1941 vyslal na africké bojisko špeciálne vycvičený africký zbor (Afrikakorps) maršala Rommela. Obratný nemecký veliteľ britský postup zastavil.

Útok na Balkán
Na jar 1941 sa už Hitler zaoberal plánom útoku na ZSSR, preto potreboval zabezpečiť postup južného krídla svojej armády. Začal rýchlo obsadzovať Juhosláviu a Grécko. K nemeckému bloku sa pod nátlakom pripojili aj ostatné balkánske a podunajské krajiny: Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko a dva novovzniknuté štáty Chorvátsko a Slovensko.

Útok na ZSSR
Nemecko napadlo ZSSR 22. júna 1941 bez vypovedania vojny. Podľa nemeckej stratégie aj táto vojna mala byť bleskovou a úspešne sa skončiť už v lete. Spočiatku išlo skoro všetko podľa Hitlerovho plánu.
Stalin dlho nechcel uveriť, že by ho Nemecko napadlo. Nemecká armáda do novembra 1941 obsadila územie, na ktorom žilo 40 percent obyvateľstva ZSSR. Napriek všetkým úspechom mali Nemci oveľa väčšie straty, než predpokladali. Začali robiť prvé taktické chyby. Hitler prerušil útok na Moskvu a rozhodol sa najskôr dobyť Ukrajinu a Kaukaz. Keď na jeseň útok na sovietske hlavné mesto obnovil, bolo už neskoro. Nemeckú ofenzívu zastavil zúfalý odpor sovietskych jednotiek a obyvateľstva, posily z východu štátu a nový sovietsky spojenec - nastupujúca zima. Na silný mráz neboli nemecké jednotky pripravené, chýbali im najzákladnejšie zimné odevy a ich zásobovacie trasy sa už ťahali tisícky kilometrov. V decembri 1941 sa nemecká ofenzíva prerušila a sovietska armáda začala dosahovať úspechy na južných bojiskách krajiny. Celkové postavenie ZSSR však na prelome rokov 1941/1942 bolo stále kritické.
Nemecká okupácia
Nacistický postup na dobitých sovietskych územiach sprevádzal brutálny teror
Bola to faktická príprava na budúce nemecké osídlenie veľkého územia - krajina so slovanským obyvateľstvom bol totiž predpokladaný nemecký „životný priestor" - „Lebensraum"
Nemecká brutalita vyvolala protireakciu - aj v zúfalých podmienkach vyrástlo silné partizánske hnutie. V celom ZSSR rástla ochota brániť vlasť až do krajnosti. Sovietska strana začala veľmi účinne využívať taktiku „spálenej zeme". Pred očakávaným príchodom Nemcov evakuovala všetko, čo sa dalo, zvyšok ničila. Nemcom tak znemožňovala zásobovanie. Nemeckej armáde to spôsobovalo velké ťažkosti, veď od jej vlastného zázemia ju teraz delili obrovské vzdialenosti.

Japonský útok na USA
Siedmeho decembra 1941 v ranných hodinách sa japonská flotila nepozorovane priblížila k Havajským ostrovom a letectvo napadlo najväčšiu vojenskú námornú základňu USA Pearl Harbor. Zničilo alebo poškodilo podstatnú časť americkej tichomorskej flotily vrátane lietadiel. Zachránili sa len tri lietadlové lode.
Začala sa teda nielen vojna proti USA, ale totálna vojna v Pacifíku
Japonské jednotky spočiatku dosahovali výrazné úspechy
Za krátke tri mesiace ovládli obrovský priestor od Barmy po Novú Guineu.

V máji 1942 Japonci zaútočili na ostrov Guadalcanal, aby prerušili námorné spojenie USA s Austráliou. To bol ich posledný úspech. Ešte ten istý mesiac ich čakala porážka vo veľkej bitke v Korálovom mori, ďalšiu utrpeli v strednom Pacifiku, v tzv. bitke lietadlových lodí pri ostrove Midway. Americké lode vybavené modernými lietadlami a rádio-lokátormi úspešne využili svoju prevahu. Japonská expanzia v Tichomorí sa zastavila.