Staroveký Rím

Na ostrove Sicília na juhu Iatálie boli vhodné podmienky na pestovanie obilia, viniča alebo olivových stromov. Apeninský polostrov má dostatočné ložiská kovových rúd a staveb. materiálu.
Žila tam pestrá zmes národov. Od 12 stor. pr. Kristom sa do Itálie sťahovali Indoeurópania, z kt. najvýznamnejšími boli italické kmene. Okrem nich sa neskôr prisťahovali na Sicíliu a do južnej Itálie Gréci, na sever od rieky Tiber Etruskovia a do severnej Itálie Kelti.

Etruská civilizácia:
Toto územie sa podľa nich nazývalo Etúria a pomenovanie po nich sa udržalo až dodnes v názve Toskana. Budovali si mestá opevnené silnými hradbami. Nikdy nevznikol jednotný štát, ale niekoľko mestských štátov, z kt. vytvorili federáciu. V Etruských mestských štátoch sa udržiavali rodové vzťahy. Moc mala v ruke pozemky alebo sa venovala obchodovaniu. Na čele štátu boli králi, neskôr pravidelne volení úradníci.
Hospodárstvo:
Pestovali obilie, alebo vínnu révu a olivy. Rozvinutá bola remeselná výroba. Etruskovia boli výborný kováči. Spracúvali kovové rudy, na ostrove Elba želez. rudu, z kt. vyrábali železo.
Umenie:
Steny hrobiek mŕtvych zdobili rozsiahlimi freskami, na ktorých zobrazovali mnohé výjavy z trójskej vojny a gréckej mytológie. Výborní etruskí kováči vyrábali kvalitné sochy, spomedzi kt. najznám. je Kapitolská vlčica či Mars z Todi.
Etruskovia potrebovali od Grékov písmo, písali sprava doľava.

Vznik Ríma:
Založený v roku 753 pr. Kristom, založili ho Romulus a Remus. V spore o to, po kom bude mesto pomenované. Romulus zabil svojho brata.

Kráľovský Rím:
Označuje najstaršie obdobie vývoja Ríma ako kráľovské. Kráľ bol najvyšším velitelom. Pri riadení štátu pomáhal senát, kt. mal poradnú funkciu. Na základe tohto rozdelenia sa muži schádzali na kúrijných snemoch, kde prijímali rozhodnutia kráľa. V najstaršom období Ríma mala rodová aristokracia ( vlastnila najviac pôdy ). Potomkovia rodín sa nazývali patrijcovia. Široké vrstvy roľníkov a remeselníkov – plebejci nemali takmer žiadne politické práva.
Piatym rímskym králom sa stal Tarquinius Priscus, ktorý pochádzal z Tarquinie.
Šiesty rímksy kráľ Servius Tullius urobil reformu politického systému.
Rozdelil obyvateľov Ríma podľa majetku do 5 majetkových tried. ( majetkový cenzus ) a podľa tohto odstupňoval politické práva.

Rímska republika:
Republika = res publica ( latin. Pomenovanie ), obec ( štát )

V období republiky boli funkcie súvisiace s riadením štátu rozdelené medzi každoročne zvolený zbor úradníkov ( magistrát ). Na čele štátu dvaja konzuli ako najvyšší vojenskí velitelia. Neskôr im pomáhali prétori, kt. moc sa rovnala moci konzulov. Nižšími úradníkmi boli kvestori, tí sa starali o finančné záležitosti štátu a edilovia mali na starosti bezpečnosť a poriadok v Ríme. Každých 5 rokov boli zvolení cenzori. Ohodnocovali majetok rímskych občanov a podľa veľkosti majetku ich zaraďovali do jednotlivých majetkových tried.
Keď nastali ťažké časy, Rimania menovali do čela štátu diktátora, kt. mal neobmedzené právomoci nad životom a smrťou všetkých obyvateľov. V období republiky pomáhal úradníkom tristočlenný senát – bol to zbor vážených občanov, bývalých úradníkov, kt. mali skúsenosti so zahraničnou i domácou politikou.