Zahraničná politika:
S príbuznými latin. kmeňmi, kt. vytvorili tzv. latinský spolok, bojoval o nadvládu v strednej Itálii. Napokon uzavreli spojeneckú zmluvu, kt. si Rimania zabezpečili nadvládu nad strednou Itáliou. Na juhu Itálie v prístave Tarent sa proti Rimanom postavil grécky kráľ Pyrrhos. Rimania roku 275 pred Kr. porazili Pyrrha v rozhodujúcej bitke pri Benevente. Tarent uzavrel s Rimanmi mier, a tak rím ovládol celú Itáliu od Pádu až po posledný výbežok Apeninského polostrova na juhu. Na dobytých územiach zakladali vojenské kolónie, do kt. posielali rím. osadníkov, dávali im pôdu, čím si zabezpečovali nad nimi kontrolu.

Vnútorná politika:
Obdobie prvých dvoch storočí rímeskej republiky, bolo vyplnené bojom plebejcov za zrovnoprávnenie s patricijmi. Plebejci podľa ústavy Sevia Tullia nemohli zastávať významné úrady, ani nesmeli uzatvárať manželstvá s patricijmi. Plebejci odmietali slúžiť vojsku, odchádzali z Ríma na pahorok Aventius a hrozili vytvorením vlastného štátu ( tieto odchody sa nazývali secesie ). Chudobní občania často prehrávali súdne spory, pretože sudcovia sa prikláňali na stranu bohatých. Preto v rokoch 451-449 pr. Kristom vznikla desaťčlenná komisia, kt. úlohou bolo spísať obyčajné právo, aby všetci vedeli, podľa čoho sa majú na súde riadiť. Tieto zákony boli napísané na 12 broznových tabuliach a preto sa nazývajú zákony dvanástich tabúľ. Vytvára sa úradnícka aristokracia - nobilita.

Hospodárstvo:
Základom majetku bola pôda v súkromnom vlastníctve, na kt. pestovali obilie a strukoviny. Pri poľnohospodárskych prácach potrebovali veľa otrokov, kt. získavali vo vojnách ako zajatcov. V Ríme existovalo aj kolektívne vlastníctvo pôdy.

Púnske vojny:
Roku 814 pr. Kristom na sever. pobreží Afriky Feničania založili obchodnú kolóniu Kartágo.
1.) púnska vojna: 264-241 pr. Kristom bol spor medzi Kartágom a Rímom o Sicíliu. Rimania v roku 241 pr. Kristom pri západnom probreží Sicílie porazili kartáginské loďstvo. V roku 237 pr. Kristom Rimania ovládli aj Sardíniu a Korziku a vytvorili tak prvé závislé územie – provincie.
2.) púnska vojna: Kartágo a Rím súperili o politickú moc aj v Hispánii. Významým kartáginským velitelom v Hispánii bol Hannibal, kt. otec Hamilkar Barkas bojovoal proti Rimanom už v 1. púnskej vojne. Príčinou vojny bol Hannibalov útok na mesto Sagentum, spojenca Ríma. Rimania boli 2-krát porazení ( pri riečke Trebia a pri Trasimenskom jazere ). Najvážnejšiu bitku utrpeli v bitke pri Kannách ( 216 pr. Kristom )
3.) púnska vojna: Rimania vypovedali Kartágincom vojnu ( 149-146 pr. Kristom ). Keď sa Kartáginci odmietli vysťahovať do vnútrozemia, mesto dobyli.
Všetky 3 púnske vojny Rimania vyhrali. Zo 700 000 obyvateľov Kartága sa asi 50 000 dostalo do otroctva, ostatné ( mužy, ženy, deti ) zahynuli pri obrane mesta.

Kríza Rímskej republiky:

Rozmach rímskeho impéria:
Vojny v Grécku:
- proti Macedonii a Antigonovcom
- obsadenie, rozdelenie či pripojenie Macedóniek Rím. ríši
- r. 146 p.n.l – porazili vojsko gréckych mestských štátov, obiehali Korint a vytvorili provinciu Achája.
- r. 133 p.n.l puganský vládca Attalo III. Odkázal svoj majetok rímskemu ľudu
- z Pergamskej ríši –-> provincia Ázia
- provincie riadili úradníci
- zisk pôdy –-> veľkostatky s prácou otrokou
- zisk striebra, zlata, drahých kameňov –-> prestali sa platiť dane
Hnutie bratov Gracchovcov:
- ľudia sa vracali domov –-> nemali po vojne majetok –-> žili v Ríme u pánov
- riešiť sa to pokúsili Tibernius Sempronius Gracchus a Gaiu Sempronius = chceli rozdeliť štátnu pôdu medzi
- odpor bohatých statkárov – vražda Tiberia a samovražda Gaia