Cisárstvo:

27 pr. Kristom – cisárske obdobie, zánik západorímskej ríše ( 476 )
Oktávius ponecháva republikánske orgány alebo v svojich sústreďuje najväčšiu moc.
Funkcie Oktávia: - bol najvyšší vojen. veliteľ, začo získal titul – imperátor.
- ako cenzor vykonával vyhodnocovanie majetku
- tribún ľudu – zvolával ľud. zhromaždenia
- titul – princeps senatus – lebo vystupil ako prvý v senáte
Sám si dával titul Caesar, podľa otca ( nevlastného ) Gaia Julia Caesara a z toho cisár, kt. sa využíval aj v stredoveku a novoveku. Toto obdobie nazývame principát (ranné cisárstvo).

Augustus sa oieral o armádu, vojsko bolo rozdelené na légie – bolo ich 25 a každá po 6000 mužov a boli v provincíách.
Zahraničná politika Augusta- nové územia spravoval pomocou vlastných úradníkov – legátov. Rozšíril územie ríše, hranicami ríše Rín a Dunaj. Narazil na odpor Germánov, kt. Rimanov porazili. Podporoval kultúru, snažil sa o obnovu tradičnej morálky a tradičného náboženstva. Zomiera v roku 14 po Kristovi.
Claudius, Nero – cisári, kt. sa snažili obnoviť poariadok v ríši. Nero údajne dal podpáliť Rím, z požiaru obvinil kresťanov a mnohých nechal popraviť.
V roku 68 – Nero na úteku spáchal samovraždu a tým sa končí vláda rímskej dynastie z rodu Juliovcov a Claudiovcov.
Nová dynastia – Flaviovci – Flavius Vespasianus – vládol v rokoch 69 – 79, jeho syn Titus sa postarali o prosperitu krajiny. Dali postaviť mnohé stavby – medzi nimi Koloseum – najväčší amfiteáter, kt. slúžil na gladiátorské hry a zápasy so šelmami.
Trainanus – pochádzal z Hispánie, bol adoptovaný aby sa mohol stať cisárom, vládol v rokoch 98 – 117, porazil kmene Dákov ( dnešné Rumunsko ) a Peržanov v Mezopotámii. Za jeho vlády ríša dosiahla najväčší územný rozsah.

Neskoré cisárstvo a zánik západorímskej ríše:

284 p. n. l – cisár Dioclecián používa titul Dominused et Deus = pán a boh.
- rozdelil ríšu na 4 časti – tetrarchia – územie tvorili menšie provincie, kt. vytvárali väčšie celky – diecézy a prefektúry. Na čele provincie úradníci, mali len civilnú moc. Veľké légie rozdelil na menšie časti – časť vojska stále táborí na hraniciach a ďalšiu časť posielal na územie ohrozené nepriateľmi. Snažil sa obnoviť aj hospodársku stabilitu ríše – stanovil ceny každého výrobku – neúspech. Zaviedol nové peniaze – zlaté mince – solidy.
Konštantín Veľký – 321 – vládol v rím. ríši ako jediný cisár, porazil všetkých svojich súperov. Vybudoval druhé hl. mesto Konštantinopol dnes Instanbul. Využíva na politické ciele kresťanov, kt. na rozdiel od svojho predchodcu kresťanov neprenasledoval ale zrovnoprávnil ho, v r. 313 vydal Milanský edikt.
325 – Konštantín zvolal do Máloazijského mestečka Nikaia zhromaždenie biskupov na kt. prijali základné články kresťanskej viery. Biskupi stáli na čele samostat. obcí + kolektívov veriacich. Významné sídla biskupov: Alexandria, Konštantinopol, Rím.

r. 395 – cisár Theodosius rozdelil pred smrťou ríšu na 2. časti – Východorímska ríša – úradná reč gréčtina, hl. mesto Konštantinopol a v nej bol vládca Arcadius a Západorímska ríša – úradná reč latinčina, hl. mesto Ravena a v nej vládca Honorius.
Sťahovanie národov – 4 až 7 stor., podielali sa na ňom: romanizované obyvateľstvo, Západorímska ríša, románsko – grécke obyvateľstvo, Východorímska ríša, Germáni, Slovania, Kelti, turkotatárske, ugrofínske, semické kmene.
Prelom 1 – 2 stor. sa vytovoril húnsky kmeňový