Tento kmeň
- rok 375 zničil mocnú ríšu Gótov, ktorý dali do pohybu ďalšie germánske kmene.
Góti sa rozdelili na Ostrogótov = Východní Góti a Vizigóti = Západ. Góti
r. 375 – Góti ustupujúci pred Húnmi prekročili Dunaj a napadli Východorím. ríšu . nakoniec sa dohodla po určitej forme spolužitia, čo nedodržiavali Rimania –-> r. 378 Góti porazili rím. vojsko pri Adrianopole.
Západorímsu ríšu oslabil vpád Vyzigótov, kt. vtrhli do Itálie začiatkom 5 storočia.
Centrum Vizigótskej ríše bolo v Galii odkiaľ ohrozovoali nielen rím. ríšu, ale aj ostatné obyvateľstvo. Húni sa usadili v Panónii odkiaľ podnikali lúpežné nájzdy do sever. Itálie a západ. Európe.

Na katalaunských poliach ( dnes Chalons-sur-Marne vo východnom Francúzsku ) boli roku 451 porazení a Atila ( nazývaný Bič boží ) zomrel na spiatočnej ceste. Po jeho smrti sa Hunská ríša rozpadla a do strednej Európy začali prenikať kmene, medzi kt. boli od konca 5. storočia aj Slovania. Na strane Rimanov bojoval vizigótsky kráľ Theodorich, Frankovia a Burgundi. Theodorich Veľký v bitke zahynul. Vizigótov porazili Frankovia.
Iný germánsky kmeň – Vandali – sa na čas usadil v Panónii, odtiaľ cez Gali a Hispániu roku 429 prenikli do Afriky. Obsadili mestá Hippo Regius a Kartágo. Ich vodca Geiserich tam vytvoril kráľovstvo, kt. pretrvalo až do 6. storočia, keď ho zničili vojská byzantského cisára Justiniána Veľkého. Roku 455 Vandali prenikli cez Sicíliu a južnú Itáliu do Ríma a dva týždne ho plienili.
Roku 476 rímsky patricius Orestes dosadil na trón Západorímskej ríše svojho syna Romula Augusta, kt. pre nízky vek nazývali Romulus Augustulus. V jeho službách bol germásky náčelník Odoakar, kt. zosadil z trónu, jeho otca Oresta zabil. Rok 476 sa pokladá za definitívny koniec Západorímskej ríše a zároveň označuje koniec staroveku a začiatok stredoveku.