Staroveký Rím

Staroveký Rím

Na ostrove Sicília na juhu Iatálie boli vhodné podmienky na pestovanie obilia, viniča alebo olivových stromov. Apeninský polostrov má dostatočné ložiská kovových rúd a staveb. materiálu.
Žila tam pestrá zmes národov. Od 12 stor. pr. Kristom sa do Itálie sťahovali Indoeurópania, z kt. najvýznamnejšími boli italické kmene. Okrem nich sa neskôr prisťahovali na Sicíliu a do južnej Itálie Gréci, na sever od rieky Tiber Etruskovia a do severnej Itálie Kelti.

Etruská civilizácia:
Toto územie sa podľa nich nazývalo Etúria a pomenovanie po nich sa udržalo až dodnes v názve Toskana. Budovali si mestá opevnené silnými hradbami. Nikdy nevznikol jednotný štát, ale niekoľko mestských štátov, z kt. vytvorili federáciu. V Etruských mestských štátoch sa udržiavali rodové vzťahy. Moc mala v ruke pozemky alebo sa venovala obchodovaniu. Na čele štátu boli králi, neskôr pravidelne volení úradníci.
Hospodárstvo:
Pestovali obilie, alebo vínnu révu a olivy. Rozvinutá bola remeselná výroba. Etruskovia boli výborný kováči. Spracúvali kovové rudy, na ostrove Elba želez. rudu, z kt. vyrábali železo.
Umenie:
Steny hrobiek mŕtvych zdobili rozsiahlimi freskami, na ktorých zobrazovali mnohé výjavy z trójskej vojny a gréckej mytológie. Výborní etruskí kováči vyrábali kvalitné sochy, spomedzi kt. najznám. je Kapitolská vlčica či Mars z Todi.
Etruskovia potrebovali od Grékov písmo, písali sprava doľava.

Vznik Ríma:
Založený v roku 753 pr. Kristom, založili ho Romulus a Remus. V spore o to, po kom bude mesto pomenované. Romulus zabil svojho brata.

Kráľovský Rím:
Označuje najstaršie obdobie vývoja Ríma ako kráľovské. Kráľ bol najvyšším velitelom. Pri riadení štátu pomáhal senát, kt. mal poradnú funkciu. Na základe tohto rozdelenia sa muži schádzali na kúrijných snemoch, kde prijímali rozhodnutia kráľa. V najstaršom období Ríma mala rodová aristokracia ( vlastnila najviac pôdy ). Potomkovia rodín sa nazývali patrijcovia. Široké vrstvy roľníkov a remeselníkov – plebejci nemali takmer žiadne politické práva.
Piatym rímskym králom sa stal Tarquinius Priscus, ktorý pochádzal z Tarquinie.
Šiesty rímksy kráľ Servius Tullius urobil reformu politického systému.
Rozdelil obyvateľov Ríma podľa majetku do 5 majetkových tried. ( majetkový cenzus ) a podľa tohto odstupňoval politické práva.

Rímska republika:
Republika = res publica ( latin. Pomenovanie ), obec ( štát )

V období republiky boli funkcie súvisiace s riadením štátu rozdelené medzi každoročne zvolený zbor úradníkov ( magistrát ). Na čele štátu dvaja konzuli ako najvyšší vojenskí velitelia. Neskôr im pomáhali prétori, kt. moc sa rovnala moci konzulov. Nižšími úradníkmi boli kvestori, tí sa starali o finančné záležitosti štátu a edilovia mali na starosti bezpečnosť a poriadok v Ríme. Každých 5 rokov boli zvolení cenzori. Ohodnocovali majetok rímskych občanov a podľa veľkosti majetku ich zaraďovali do jednotlivých majetkových tried.
Keď nastali ťažké časy, Rimania menovali do čela štátu diktátora, kt. mal neobmedzené právomoci nad životom a smrťou všetkých obyvateľov. V období republiky pomáhal úradníkom tristočlenný senát – bol to zbor vážených občanov, bývalých úradníkov, kt. mali skúsenosti so zahraničnou i domácou politikou.
Zahraničná politika:
S príbuznými latin. kmeňmi, kt. vytvorili tzv. latinský spolok, bojoval o nadvládu v strednej Itálii. Napokon uzavreli spojeneckú zmluvu, kt. si Rimania zabezpečili nadvládu nad strednou Itáliou. Na juhu Itálie v prístave Tarent sa proti Rimanom postavil grécky kráľ Pyrrhos. Rimania roku 275 pred Kr. porazili Pyrrha v rozhodujúcej bitke pri Benevente. Tarent uzavrel s Rimanmi mier, a tak rím ovládol celú Itáliu od Pádu až po posledný výbežok Apeninského polostrova na juhu. Na dobytých územiach zakladali vojenské kolónie, do kt. posielali rím. osadníkov, dávali im pôdu, čím si zabezpečovali nad nimi kontrolu.

Vnútorná politika:
Obdobie prvých dvoch storočí rímeskej republiky, bolo vyplnené bojom plebejcov za zrovnoprávnenie s patricijmi. Plebejci podľa ústavy Sevia Tullia nemohli zastávať významné úrady, ani nesmeli uzatvárať manželstvá s patricijmi. Plebejci odmietali slúžiť vojsku, odchádzali z Ríma na pahorok Aventius a hrozili vytvorením vlastného štátu ( tieto odchody sa nazývali secesie ). Chudobní občania často prehrávali súdne spory, pretože sudcovia sa prikláňali na stranu bohatých. Preto v rokoch 451-449 pr. Kristom vznikla desaťčlenná komisia, kt. úlohou bolo spísať obyčajné právo, aby všetci vedeli, podľa čoho sa majú na súde riadiť. Tieto zákony boli napísané na 12 broznových tabuliach a preto sa nazývajú zákony dvanástich tabúľ. Vytvára sa úradnícka aristokracia - nobilita.

Hospodárstvo:
Základom majetku bola pôda v súkromnom vlastníctve, na kt. pestovali obilie a strukoviny. Pri poľnohospodárskych prácach potrebovali veľa otrokov, kt. získavali vo vojnách ako zajatcov. V Ríme existovalo aj kolektívne vlastníctvo pôdy.

Púnske vojny:
Roku 814 pr. Kristom na sever. pobreží Afriky Feničania založili obchodnú kolóniu Kartágo.
1.) púnska vojna: 264-241 pr. Kristom bol spor medzi Kartágom a Rímom o Sicíliu. Rimania v roku 241 pr. Kristom pri západnom probreží Sicílie porazili kartáginské loďstvo. V roku 237 pr. Kristom Rimania ovládli aj Sardíniu a Korziku a vytvorili tak prvé závislé územie – provincie.
2.) púnska vojna: Kartágo a Rím súperili o politickú moc aj v Hispánii. Významým kartáginským velitelom v Hispánii bol Hannibal, kt. otec Hamilkar Barkas bojovoal proti Rimanom už v 1. púnskej vojne. Príčinou vojny bol Hannibalov útok na mesto Sagentum, spojenca Ríma. Rimania boli 2-krát porazení ( pri riečke Trebia a pri Trasimenskom jazere ). Najvážnejšiu bitku utrpeli v bitke pri Kannách ( 216 pr. Kristom )
3.) púnska vojna: Rimania vypovedali Kartágincom vojnu ( 149-146 pr. Kristom ). Keď sa Kartáginci odmietli vysťahovať do vnútrozemia, mesto dobyli.
Všetky 3 púnske vojny Rimania vyhrali. Zo 700 000 obyvateľov Kartága sa asi 50 000 dostalo do otroctva, ostatné ( mužy, ženy, deti ) zahynuli pri obrane mesta.

Kríza Rímskej republiky:

Rozmach rímskeho impéria:
Vojny v Grécku:
- proti Macedonii a Antigonovcom
- obsadenie, rozdelenie či pripojenie Macedóniek Rím. ríši
- r. 146 p.n.l – porazili vojsko gréckych mestských štátov, obiehali Korint a vytvorili provinciu Achája.
- r. 133 p.n.l puganský vládca Attalo III. Odkázal svoj majetok rímskemu ľudu
- z Pergamskej ríši –-> provincia Ázia
- provincie riadili úradníci
- zisk pôdy –-> veľkostatky s prácou otrokou
- zisk striebra, zlata, drahých kameňov –-> prestali sa platiť dane
Hnutie bratov Gracchovcov:
- ľudia sa vracali domov –-> nemali po vojne majetok –-> žili v Ríme u pánov
- riešiť sa to pokúsili Tibernius Sempronius Gracchus a Gaiu Sempronius = chceli rozdeliť štátnu pôdu medzi
- odpor bohatých statkárov – vražda Tiberia a samovražda Gaia
Cisárstvo:

27 pr. Kristom – cisárske obdobie, zánik západorímskej ríše ( 476 )
Oktávius ponecháva republikánske orgány alebo v svojich sústreďuje najväčšiu moc.
Funkcie Oktávia: - bol najvyšší vojen. veliteľ, začo získal titul – imperátor.
- ako cenzor vykonával vyhodnocovanie majetku
- tribún ľudu – zvolával ľud. zhromaždenia
- titul – princeps senatus – lebo vystupil ako prvý v senáte
Sám si dával titul Caesar, podľa otca ( nevlastného ) Gaia Julia Caesara a z toho cisár, kt. sa využíval aj v stredoveku a novoveku. Toto obdobie nazývame principát (ranné cisárstvo).

Augustus sa oieral o armádu, vojsko bolo rozdelené na légie – bolo ich 25 a každá po 6000 mužov a boli v provincíách.
Zahraničná politika Augusta- nové územia spravoval pomocou vlastných úradníkov – legátov. Rozšíril územie ríše, hranicami ríše Rín a Dunaj. Narazil na odpor Germánov, kt. Rimanov porazili. Podporoval kultúru, snažil sa o obnovu tradičnej morálky a tradičného náboženstva. Zomiera v roku 14 po Kristovi.
Claudius, Nero – cisári, kt. sa snažili obnoviť poariadok v ríši. Nero údajne dal podpáliť Rím, z požiaru obvinil kresťanov a mnohých nechal popraviť.
V roku 68 – Nero na úteku spáchal samovraždu a tým sa končí vláda rímskej dynastie z rodu Juliovcov a Claudiovcov.
Nová dynastia – Flaviovci – Flavius Vespasianus – vládol v rokoch 69 – 79, jeho syn Titus sa postarali o prosperitu krajiny. Dali postaviť mnohé stavby – medzi nimi Koloseum – najväčší amfiteáter, kt. slúžil na gladiátorské hry a zápasy so šelmami.
Trainanus – pochádzal z Hispánie, bol adoptovaný aby sa mohol stať cisárom, vládol v rokoch 98 – 117, porazil kmene Dákov ( dnešné Rumunsko ) a Peržanov v Mezopotámii. Za jeho vlády ríša dosiahla najväčší územný rozsah.

Neskoré cisárstvo a zánik západorímskej ríše:

284 p. n. l – cisár Dioclecián používa titul Dominused et Deus = pán a boh.
- rozdelil ríšu na 4 časti – tetrarchia – územie tvorili menšie provincie, kt. vytvárali väčšie celky – diecézy a prefektúry. Na čele provincie úradníci, mali len civilnú moc. Veľké légie rozdelil na menšie časti – časť vojska stále táborí na hraniciach a ďalšiu časť posielal na územie ohrozené nepriateľmi. Snažil sa obnoviť aj hospodársku stabilitu ríše – stanovil ceny každého výrobku – neúspech. Zaviedol nové peniaze – zlaté mince – solidy.
Konštantín Veľký – 321 – vládol v rím. ríši ako jediný cisár, porazil všetkých svojich súperov. Vybudoval druhé hl. mesto Konštantinopol dnes Instanbul. Využíva na politické ciele kresťanov, kt. na rozdiel od svojho predchodcu kresťanov neprenasledoval ale zrovnoprávnil ho, v r. 313 vydal Milanský edikt.
325 – Konštantín zvolal do Máloazijského mestečka Nikaia zhromaždenie biskupov na kt. prijali základné články kresťanskej viery. Biskupi stáli na čele samostat. obcí + kolektívov veriacich. Významné sídla biskupov: Alexandria, Konštantinopol, Rím.

r. 395 – cisár Theodosius rozdelil pred smrťou ríšu na 2. časti – Východorímska ríša – úradná reč gréčtina, hl. mesto Konštantinopol a v nej bol vládca Arcadius a Západorímska ríša – úradná reč latinčina, hl. mesto Ravena a v nej vládca Honorius.
Sťahovanie národov – 4 až 7 stor., podielali sa na ňom: romanizované obyvateľstvo, Západorímska ríša, románsko – grécke obyvateľstvo, Východorímska ríša, Germáni, Slovania, Kelti, turkotatárske, ugrofínske, semické kmene.
Prelom 1 – 2 stor. sa vytovoril húnsky kmeňový
Tento kmeň
- rok 375 zničil mocnú ríšu Gótov, ktorý dali do pohybu ďalšie germánske kmene.
Góti sa rozdelili na Ostrogótov = Východní Góti a Vizigóti = Západ. Góti
r. 375 – Góti ustupujúci pred Húnmi prekročili Dunaj a napadli Východorím. ríšu . nakoniec sa dohodla po určitej forme spolužitia, čo nedodržiavali Rimania –-> r. 378 Góti porazili rím. vojsko pri Adrianopole.
Západorímsu ríšu oslabil vpád Vyzigótov, kt. vtrhli do Itálie začiatkom 5 storočia.
Centrum Vizigótskej ríše bolo v Galii odkiaľ ohrozovoali nielen rím. ríšu, ale aj ostatné obyvateľstvo. Húni sa usadili v Panónii odkiaľ podnikali lúpežné nájzdy do sever. Itálie a západ. Európe.

Na katalaunských poliach ( dnes Chalons-sur-Marne vo východnom Francúzsku ) boli roku 451 porazení a Atila ( nazývaný Bič boží ) zomrel na spiatočnej ceste. Po jeho smrti sa Hunská ríša rozpadla a do strednej Európy začali prenikať kmene, medzi kt. boli od konca 5. storočia aj Slovania. Na strane Rimanov bojoval vizigótsky kráľ Theodorich, Frankovia a Burgundi. Theodorich Veľký v bitke zahynul. Vizigótov porazili Frankovia.
Iný germánsky kmeň – Vandali – sa na čas usadil v Panónii, odtiaľ cez Gali a Hispániu roku 429 prenikli do Afriky. Obsadili mestá Hippo Regius a Kartágo. Ich vodca Geiserich tam vytvoril kráľovstvo, kt. pretrvalo až do 6. storočia, keď ho zničili vojská byzantského cisára Justiniána Veľkého. Roku 455 Vandali prenikli cez Sicíliu a južnú Itáliu do Ríma a dva týždne ho plienili.
Roku 476 rímsky patricius Orestes dosadil na trón Západorímskej ríše svojho syna Romula Augusta, kt. pre nízky vek nazývali Romulus Augustulus. V jeho službách bol germásky náčelník Odoakar, kt. zosadil z trónu, jeho otca Oresta zabil. Rok 476 sa pokladá za definitívny koniec Západorímskej ríše a zároveň označuje koniec staroveku a začiatok stredoveku.