Rimania

Obliekanie: Pri práci nosievali len malé kožené zástery. Ako bežný odev si obliekali najprv bielu farbu a počase rôzne iné farby. Ženy nosili slušnejší odev z vlny. Ešte často si obliekali voľný plášť zvaný "palla". Oficiálnym odevom rímského občana bola predovšetkým "tóga", ktorá sa prehodila cez odev a bola zhotovená z veľkého kusu. Nohy si chránili domácou obuvou (sandále), vychádzkovou (calceus) a vojenskou (caliga).

Rodinný život: Hlavou rodiny bol otec, do ktorej patrili aj jeho vnúčatá a všetci otroci. Rozhodoval o živote a smrti všetkých jeho členov. Novo narodené dieťa prijímal do rodiny otec, ktorý ho však mohol ponechať vonku a odsúdiť tak k smrti. Keď bolo dieťa prijaté, bol to dobrý dôvod k oslave a dom bol vyzdobený girlandami, listami a kvetmi. Po deviatich dňoch života bol novorodenému chlapcovi venovaný ochranný talizman na krk nazvaný "bulla". V štrnástich išiel potom chlapec s rodinou na fórum, kde odložil tento talizman a obliekol si tógu dospelého občana mesta. Keď deti povyrástli, rodičia rozhodli, koho si vezmú.

Školská dochádzka: Bohatí rodičia posielali svojich synov do školy alebo ich vzdelávali doma sukromní učitelia, väčšinou Gréci. Chlapci začali chodiť do školy vo veku šiestich rokov. Učili sa základy čítania, písania a matematiky. Ak im bolo jedenásť, absolvovali pokročilejšie štúdium u učiteľa, ktorému sa hovorilo "grammaticus", a študovali literatúru, historiu, matematiku a astronómiu. V štrnástich rokoch chlapec, ktorý sa chcel stať politikom, pokračoval v štúdiu rétoriky (umenie rečniť na verejnosti). Dievčatá sa doma učili domácim prácam. Chudobnejšie deti nemali príležitosť sa vzdelávať, pretože museli pracovať.

Domy a obchody: V Ríme bol nedostatok pozemkov, takže si len veľmi bohatí mohli dovoliť vlastný dom, ktorý sa nazýval "domus". Väčšina Rimanov žila v nájomných činžovných domoch (insula). V prízemí insuly boli malé obchodíky, do ktorých sa vchádzalo z ulice. Rímský dom sa veľmi podobal gréckemu vzoru. Okolo domu boli umiestnené vznešené sochy bohov a bohýň. Podlahy boli pokryté mozaikou - obrázky a ornamenty zložené z kúskov farebných kamienkov. Bohaté domy boli vybavené elegantným nábytkom z deva, bronzu a mramoru a niekedy tu boli vystavené i starobylé grécke vázy. Vo vyšších poschodiach boli izby menšie. Len niekoľko bytov malo kuchyňu, a ich obyvatelia si preto museli kupovať teplé jedlo priamo z miestnych obchodov.

Rímske hry: Rímania sa tiež radi bavili. Radi hľadali zámienku k oslavám. Najobľúbenejšou zábavou boli predovšetkým závody vozov, gladiátorské zápasy alebo lov na divokú zver. Hry priťahovali nadšené davy ľudí, ktoré vsádzali na víťaza závodov či zápasov. Pred obecenstvom sa odohrávali súboje, v ktorých sa zvieratá navzájom usmrcovali. Takíto gladiátori bojovali proti sebe alebo s divokými zvieratami. V boji používali meče, kopie. Gladiátori boli pomenovaní podľa meča - gladius, ktorými bojovali. Ak bol gladiátor poranený, dav rozhodol o jeho živote či smrti tým, že dal znamenie palcom buď hore, alebo dole. V dobe cisárstva bolo konečné rozhodnutie na cisárovi.

Rímske staviteľstvo

Rimania sa venovali mierovej výstavbe, ktorá menila mesto. Stále väčšie a nádhernejšie chrámy zasväcované bohom, verejné aj súkromné paláce sa radili pozdĺž hlavných tepien. Rímsky dom bola štvorhranná stavba, ktorej vonkajšie múry úplne uzatvárali nielen samotné obydlie, ale aj záhradu. Do átria sa vchádzalo chodbou. Átrium (vnútorný dvor) bolo bezpochyby najcharakteristickejšou časťou domu. Strecha bola vyspádovaná dovnútra. Keď pršalo, voda stekala do bazénika, umiestneného uprostred átria. Nádhernejšie domy mali átrium so stĺpmi alebo aj viacero átrií, v ktorých okrem bazénika s vodou boli záhrady. Steny boli zdobené maľbami. Všade bolo veľa loggií a terás.

Školy

Verejná škola, otvorená pre všetkých a na štátne trovy, sa objavila v Ríme po prvý raz v cisárskom období, a to presne v druhej polovici I. storočia po Kr. V republikánskom období každá patricijská rodina zamestnávala vychovávateľa, ktorý vyučoval deti. Učili sa od rána do večera. Prvý stupeň školy zodpovedal nášmu prvému stupňu základnej školy; v ňom sa učili čítať, písať a počítať. Okolo dvanástich rokov žiaci prechádzali na vyšší stupeň školy, v ktorej sa učili hovoriť správne po grécky a čítať gréckych a latinských klasikov. Od sedemnástich rokov mohli mladíci navštevovať školu, v ktorej sa učili rečniť, viesť diskusie na témy, ktoré sa výlučne študovali za tým účelom. Do týchto škôl chodili tí, čo mali úmysel venovať sa politickému alebo právnickému životu.