2. svetová vojna

2. svetová vojna
(1.9. 1939 – 2.9. 1945)

Päť príčin vojny

1. Prísnosť z Versaillského mieru: Nemci považovali Versaillskú zmluvu za ponižujúcu. Stratili časť svojho územia spolu s kolóniami a ich hospodárstvo sa nadlho nemohlo spamätať z krízy. Pocity frustrácie nahrávali extrémistickým nacionalistom.
2. Antikomunizmus: Západné štáty podcenili nebezpečie extrémizmu. Tolerovali krajine pravicové strany, lebo sa považovali za protiváhu komunizmu.
3. Nároky na územie: Každá z troch mocností Osy Berlín-Rím-Tokio usilovala o získanie nových území: Nemecko v strednej a východnej Európe, Taliansko v Afrike a vo východnom stredomorí, Japonsko v juhovýchodnej Ázií.
4. Nacistická ideológia: Nacisti hlásali rasovú Nadradenosť nemeckého národa, nutnosť získať pre neho „životný priestor“. Miesto medzinárodného práva uznávali holú moc.
5. Neschopnosť medzinárodných organizácií: Spoločnosť národov nezadržala agresori. Západní politici, ktorí si ešte dobre pamätali hrôzu 1. svetovej vojny, sa nepostavili agresorom a zvolili kompromisnú politiku ustupujúcu agresorovi. Podiel na rozpútaní vojny mal aj Stalin, ktorý niekoľko dní pred jej vypuknutím uzavrel s Hitlerom pakt o neútočení.

Zmluva o neútočení

Podpísaná 23. augusta 1939 ministrami zahraničných vecí Nemecka a Ruska známa aj pod hanlivým názvom „Pakt Ribbentrop – Molotov“
Dohoda (pakt Molotov – Ribbentrop) teda naozaj určila ďalší pohyb k vypuknutiu svetovej vojny, ale iba pokiaľ ide o smer, ktorý sa ostro líšil od predstáv západných politikov.
Táto zmluva medzi Ruskom a Nemeckom sa nedémonizuje preto, že vraj napomohol začať druhú svetovú vojnu, lebo tá bola po obsadení Rakúska a Československa nevyhnutná. Hitler chcel obsadiť aj Belgické územie ako strategický bod proti Veľkej Británii. Dohoda zmenila len časový rozvrh nemeckej agresie.

Fázy vojny:

1. 1. september 1939 - 21. jún 1941
- útok na Poľsko - začiatok útoku na ZSSR

2. 22. jún 1941 - kon. r. 1942
- samé vojenské úspechy Nemecka sa darili

3. január 1943 - leto 1944
- obrat vo vojne
- bitka pri Stalingrade - oslobodenie Leningradu

4. leto 1944 - 8. máj 1945
- Nemecko definitívne vytlačení za hranice Ruska,
oslobodený z Európy - kapitulácia
Nemecka a koniec vojny v Európe

5. 9. máj 1945 - 2. september 1945
vojna sa skončila kapituláciou Japonska
Veľký obrat:
17.7. 1942 - Stalingradská bitka znamenala pre nacizmus strašný úder. Spolu so zničením nemeckých divízií a likvidáciou južného krídla východného frontu padli aj všetky nádeje hitlerovského Nemecka zvíťaziť nad ZSSR. Bol to začiatok porážky fašizmu.

23. 10. 1942 - El Alamien. Začiatok rozhodujúcej britskej protiofenzívy v severnej Afrike pri El Alamiene. Prenasledovaný Rommel ustúpil do Líbye a odtiaľ do Tuniska. Talianske a nemecké vojská v Afrike kapitulovali 13. mája 1943

8. 11. 1942 - Vylodenie v Afrike. Sedem anglo-amerických divízií pod vedením generála Eisenhowera uskutočnilo "operáciu Torch" - vylodenie spojencov v Casablanke, Alžíri a Orane.

5. 7. 1943 - Kurský oblúk. Jedna z rozhodujúcich bitiek Veľkej vlasteneckej vojny. Najväčšia tanková bitka 2. svetovej vojny.

10. 7. 1943 - Vylodenie na Sicílii. Invázia anglo-amerických vojsk pod vedením generála Eisenhowera na Sicílii sa uskutočnila s veľkým nasadením zbraní ( 600 vojnových lodí, 5500 lietadiel). Podarilo sa im v priebehu 38 dní ostrov obsadiť. Nemecké jednotky ustúpili, 100 tisíc Talianov sa vzdalo.

13. 10. 1943 - Taliansko proti Nemecku. Badogliova talianska vláda vyhlásila vojnu nacistickému Nemecku. Nemecké vojská predtým oslobodili uväzneného Mussoliniho, ktorý 18.9.1943 pod nacistickou ochranou vyhlásil v severnom Taliansku Republiku Saló.

14. 1. 1944 - Sovietska armáda začala obrovskú ofenzívu pod Leningradom (obliehanom Nemcami v rokoch 1941-43). Od konca januára do 17.apríla vojská ukrajinského frontu rozbili 96 nemeckých divízií. Hlbokým prielomom pri Novgorode vynútený ústup nemeckých jednotiek zo severného Pobaltia.

Vylodenie spojencov
6. jún 1944 - vylodenie Spojencov v Normandii, zač. 2. frontu
- pôvodne 5. jún, no bola búrka
- tento krát to bolo pripravené 100%
- vrchným veliteľom spojeneckých vojsk bol Dwight Eisenhower (neskorší prezident USA), za angl. stranu maršal Montgomery
- naraz sa vylodilo 2 mil. vojakov a tony vojenskej techniky
- Nem. o tom, že sa chystá vylodenie vedeli, a preto ich chceli Spojenci oklamať (poslali dvojníka maršala Montgomeryho chytať ryby do Škótska, na pobreží dali postaviť makety - zmrzlinové stánky… a na opačnom konci makety tankov) - podarilo sa im to
- bola nedeľa, armáda mala voľno
- Spojenci franc. pobrežie rýchlo obsadili


Partizánska vojna

Partizánska vojna alebo guerilla (tiež drobná vojna) je forma vedenia ozbrojeného konfliktu, ktorá sa väčšinou vyhýba veľkým bitkám ale sústredí sa na menšie prepadové akcie. Jej podstatou je fakt, že menšie ťažko polapiteľné vojenské útvary partizánov môžu spôsobovať ťažkosti aj lepšie vyzbrojenému a organizovanému nepriateľovi, ak ho budú napadať v správnom momente na slabých miestach najčastejšie zo zálohy.
Zahraničný odboj

- vznik opozície/odboja, mládežníckych organizácií (Revolučná mládež)
- tajná služba ÚŠB (ústredie štátnej bezpečnosti), spolupracovala s HSĽS, Deutsche partei a udavačmi
- zákony povoľovali uväzniť aj bez súdu a každý, kto bol proti režimu → koncentrák
- začína sa rozmáhať ilegálny odboj (letáky, rozhlas, kuriéri)
- domáci odboj – občiansky: nejednotný, zanedbávaný, opieral sa obnovu ČS, orientácia: Londýnska exilová vláda, poskytoval pomoc prenasledovaným, skupina FLÓRA (Viestová), DEMEC, JUSTÍCIA
- domáci odboj - komunistický: orientácia: Moskva, chceli začleniť SK do ZSSR, časopis Hlasy ľudu, organizovali sabotáže, štrajky, príprava na ozbrojený boj.
- 1941 padá komunistický odboj na SK
- zahraničný odboj: vo FR, VB (ČS letci – bitka o VB); na blízkom východe (Sýria), Lýbia... najviac bol presadzovaný odboj, ktorý vznikol v ČS
- 1942 v Buzuluku sa začínajú budovať voj. jednotky
- v marci 1943 tieto jednotky zasahujú v Sokolove; boj o Kyjev
- 1944 sa rozrástol na Druhú paradesantnú brigádu (17.000 mužov)

Konferencie

Teheránska konferencia
- Stalin, Roosevelt, Churchill
- otázky budúceho usporiadania sveta , otvorenie 2.frontu , rozdelenie Nemecka , posunutie poľských hraníc
- 12. december 1943- Beneš podpísal zmluvu o spojenectve a povojnovej spolupráci so ZSSR v Moskve- Čsl - člen protihitlerovskej koalície
- 1944- ofenzíva ZSSR ,nemeckí vojaci sú nespokojní -atentát na Hitlera - 20.júl 1944 - neúspešný
- oslobodenie Leningradu, aj Krymu
- 6.jún 1944 - vylodenie anglo-američanov. vojsk v Normandii, v Európe vznikol 2. front, začalo sa oslobodzovanie Francúzska
- 19.august - povstanie v Paríži - nemecký veliteľ mesta kapituloval, vytvorila sa dočasná vláda
- sovietske vojská vytlačili nacistov zo svojho územia, začalo sa oslobodzovanie Európy, aj na Slovensku

Jaltská konferencia
- 4. - 11.február 1945
- Po druhý krát sa stretli predstavitelia “veľkej trojky”
- kooperácia vojnových akcií
- povojnové úspor. sveta
- potvrdili závery predchádzajúcej Teheránskej konferencie.
- ZSSR prisľúbil, že do troch mesiacov po kapitulácii Nem. vstúpi do vojny proti Japonsku

Postupimská konferencia
- 17. júla sa v Postupimi začala posledná schôdza.
- USA - Truman VB - Clement R. Attlee
- schôdza potvrdila predchádzajúce závery
- rozhodla o demilitarizácii, denacifikácii a demokratizácii Nemecka a o jeho rozdelení na okupačné zóny
- vysídlenie nem. obyvateľstva z Poľska, Čsl. a Maďarska
- Deň pred začatím konferencie. sa podarilo USA úspešne vyskúšať atómovú bombu
Koniec vojny v Európe

- 30. apríla 1945 bol oslobodený Berlín a Hitler údajne spáchal samovraždu.
- 8. mája 1945 Nemecko kapitulovalo a II. svetová vojna sa v Európe skončila.


Hiroshima a Nagasaki

Na Iwo Jime bojovali Japonci takmer do posledného muža a mnoho vojakov a civilistov skákalo z útesov na Okinawe, radšej než by sa vzdalo Američanom. Kamikadze lietadlá potopili 15 námorných lodí a poškodil 200 len pri Okinawe.
Vylodenie v Kyūshū sa nikdy nekonalo. Počas vojny, americká a britská vláda, veriac, že nemecká robí to isté, spustila masívny vedecký a priemyselný projekt na výrobu atómovej bomby. Hlavné „ingrediencie“ boli štiepiace sa prvky urán a plutónium, ktoré neboli dostupné v postačujúcom množstve pred koncom vojny v Európe. Prvé bomba vybuchla v Alamogorde v Novom Mexiku 16. júla 1945.
Zostrojené boli ešte dve ďalšie bomby a objavila sa možnosť využiť ich na víťazstvo vo vojne nad Japonskom. Prezident Harry S. Truman sa rozhodol povoliť zhodenie bômb. Pre maximálny psychologický účinok boli zhodené v krátkom časovom slede. Jedna 6. augusta na Hiroshimu a druhá na Nagasaki 9. augusta. Tieto mestá neboli predtým bombardované a preto mohla byť účinnosť bômb dobre posúdená. USA odhadli počet zabitých alebo nezvestných v dôsledku atómového výbuchu v Hiroshime na 60,000 a v Nagasaki na 40,000. Japonci odhadli celkový počet na 240,000. ZSSR vyhlásila Japonsku vojnu 8. augusta a vrazili do Mandžuska v nasledujúci deň.

Koniec 2 svetovej vojny

- 6. a 9. augusta Američania zhodili atómové bomby na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki. 2. septembra 1945 Japonsko kapitulovalo a vojna sa skončila i vo svete.

Dôsledky vojny

- vytvorili sa 2 bloky:
1. západný blok - vznik NATO
2. východný blok - Varšavská zmluva, patrili tu východoeurópske socialistické krajiny medzi blokmi - „studená vojna”

Môj názor
V druhej svetovej vojne veľa nevinných ľudí trpelo, bola veľká bieda. Ženy a deti ťažko pracovali, lebo chlapi boli vo vojne. Mnohí sa ani nevrátili domov z koncentračných táborov a zo zajatia. Boli to zbytočné obete.