Západný front: V septembri sú Nemci pozastavený v tzv. 1. bitke na rieke Marna(asi 100 km od Paríža), ktorá bola jednou z najkrvavejších bitiek 1. svetovej vojny.

Východný front: Rusi sa pri postupe na západ zastavujú pri pevnosti Tannenberg. V októbri Rakúsko-Uhorsko a Nemecko odrážajú ruský útok v Haliči.

Balkánsky(južný) front: November-december: Rakúsko-Uhorsko ztroskotalo v pokuse dobiť srbský Belehrad. Začala sa čudná (zákopová) vojna.
Na všetkých bojištiach prebieha zákopová vojna, v ktorej má úspech striedavo jedna a druhá strana. V apríli 1915 vstupuje Taliansko do vojny na strane Trojdohody.

Stav v r.1915-1916
Západný front: Vr. 1915 začína vyhrávať Trojdohoda (bitka na rieke Somma v júli 1915, ktorá patrila tiež medzi najkrvavejšie bitky). Avšak ešte predtým v apríli 1915 v 2. bitke pri Ypres Nemci po prvýkrát použili chemické zbrane. Na začiatku r.1916 sa bitky presunuli k mestečku Verdum. Bitka o pevnosť Verdum trvala od februára do decembra 1916. Bola to najkrvavejšia bitka 1. svetovej vojny. V tejto bitke „cti“ chcela jedna strana dohnať druhú k totálnemu zničeniu a kapitulácii.

Východný front: Nemci zaznamenávajú prvý väčší úspech, keď sa im v bitke pri Gorlici v máji 1915 podarí prelomiť frontu. Rusko odpovedalo až budúci rok v Brusilovovej ofenzíve v lete 1916, ktorá Nemcov posunula o 150 km dozadu. Rusko touto ofenzívou vyčerpalo všetky svoje možnosti a začalo uvažovať o prímerí.

Balkánsky(južný) front: Trojdohoda sa vylodila na Gallipoli v apríli 1915 ale bez väčšieho úspechu. V r.1916 vstupuje do vojny Rumunsko na strane Trojdohody, ale jeho pomoc vo vojne je takmer žiadna.

Vojnové udalosti r. 1917-1918
Na väčšine bojísk pokračuje zákopová vojna. Avšak situáciu pozmenili dve udalosti: v apríli 1917 vstupujú do vojny USA a v marci 1918 Rusko podpisuje tzv. Separátny mier, čím končí svoju účasť vo vojne.

Západný front: Všetky krajiny vyčerpali už takmer všetky zdroje. Začínajú vznikať reťazové vzbury v francúzskej a britskej armáde. Armády Trojdohody preto uskutočnili len tzv. Nivellovú ofenzívu v apríli 1917 a v jeseni toho istého roku Briti po prvý krát nasadili do bitiek tanky, ktoré však nemali veľmi veľkú úspešnosť, lebo velitelia pre nich nevedeli nájsť uplatnenie. Potom, čo v marci 1918 skončili boje na východnej fronte Nemci zrealizovali Ludendorffovú ofenzívu, pri ktorej prenikli najhlbšie do francúzskeho územia za celú vojnu. Francúzi spolu s Britmi a Američanmi stihli ešte podniknúť protiútok, ktorý vyvrcholil v júli a auguste 1918 tzv. 2. bitkou pri Marne (opäť jedna z najkrvavejších bitiek), kde boli Nemci porazení.
Na talianskej fronte sa výraznejších úspechov dočkala namecká armáda až v r.1917 a v nasledujúcom roku sa bitky presunuli do Álp. V júni 1918 boli rakúsko-uhorské vojská porazené v bitke na rieke Piave.

Východný front: Na situácii na východnom fronte sa podielala najmä vyčerpanosť ruskej armády. Vo februári 1917 padla vláda cára Mikuláša II., v októbri boľševíci v Petrohrade uskutočnili socialistický prevrat na čele s Leninom a začali jednať o mieri s Nemeckom, ktorý 18.marca 1918 podpísali v Brest Litevsku.
Víťazi a porazení: Panovníci Nemecka a Rakúsko- Uhorska abdikovali v r. 1919-´20 boli vo Francúzsku podpísané mierové zmluvy. V júni 1919 zmluva vo Versailles medzi Francúzskom a jeho spojencami a s Nemeckom na druhej strane. Pre Nemecko z toho vyplýva veľmi prísne sankcie: zmenené hranice a strata kolónií. Nesmelo vlastniť armádu. Keďže ho považovali za zodpovedné za vojnu, muselo víťazom zaplatiť vojnové reparácie. Ďalšie zmluvy spečatili osud krajín, ktoré tvorili Rakúsko- Uhorsko. „Rozpadnuté“ Rakúsko sa stalo republikou a v strednej Európe vznikli nové nástupnícke štáty (medzi nimi aj ČSR 28.10.1918). Osmanská ríša definitívne zanikla. V prvej svetovej vojne zahynulo 8 mil. ľudí. Nemecko stratilo 1,9 milióna mužov, Rusko 1,7 milióna, Francúzsko 1,5 milióna a Veľká Británia a Rakúsko -Uhorsko po 1 milióne. Vojna stála aj veľa finančných prostriedkov. Habsburgská ríša sa rozpadla na viacero štátov: Rakúsko, Maďarsko, Československo a Juhosláviu. Poľsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva získali nezávislosť. Európske krajiny stratili dovtedajšie ekonomické postavenie vo svete, kým iné krajiny si ho posilnili. Svet sa radikálne zmenil.