referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Alojza
Sobota, 23. októbra 2021
Prvá svetová vojna
Dátum pridania: 25.02.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: evicica
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 582
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 4.7
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 7m 50s
Pomalé čítanie: 11m 45s
 
Prvá svetová vojna

Bol to najkrvavejší konflikt, aký dovtedy svet poznal. Vojna trvala od roku 1914 až do roku 1918 a padli v nej milióny ľudí. Zapojili sa do nej takmer všetky štáty sveta.
Ľudia, ktorý zažili túto vojnu, ju nazvali ,,veľká vojna“, keďže dovtedy sa žiadna iná vojna neodohrávala v takom veľkom rozsahu. Milióny vojakov zahynulo a svetové hospodárstvo sa radikálne zmenilo.

Cesta k prvej svetovej vojne
Koncom 20. storočia bolo v Európe päť veľkých štátov, ktoré rozhodovali o najdôležitejších hospodárskych a politických záležitostiach: Anglicko, Francúzsko, Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Rusko. Týmto štátom hovoríme veľmoci. K väčším európskym štátom patrilo ešte Taliansko. Moc Turecka, ktoré v predchádzajúcich storočiach ovládalo veľkú časť Európy, na konci 19. storočia slabla. Mimo Európy mali najväčší vplyv dve veľmoci: Spojené štáty americké ( USA ) a Japonsko.
Veľmoci medzi sebou navzájom súperili o vládnutie čo najväčších území a o získanie vplyvu v ostatných krajinách. Usilovali sa čo najviac rozšíriť vplyv svojej ríše čiže impéria. Hlavným cieľom bolo získanie surovín pre domáci priemysel, získanie odbytísk pre priemyselné i poľnohospodárske produkty a ovládnutie svetového obchodu.
Najútočnejšie zo všetkých veľmocí vystupovalo Nemecko, pretože od roku 1871 nastal v Nemecku mohutný rozmach priemyselnej výroby. Postupne sa stalo druhou priemyselnou veľmocou na svete. Nemecko začalo veľmi hlasno požadovať nové „rozdelenie sveta“, v ktorom by mu pripadol najväčší diel. Takmer okamžite zareagovalo Nemecko vypovedaním vojny Francúzsku i Rusku. Veľká Británia sa iba s niekoľkohodinovým oneskorením pripojila na stranu Francúzska a Ruska. Postupne vznikali plány na nemeckú svetovládu. Hovorilo sa tomu, že Nemecko si chce vydobyť „miesto na slnku“.

Aj ostatné veľmoci presadzovali svoje záujmy. Najväčšia koloniálna veľmoc Veľká Británia si chcela udržať svoju koloniálnu ríšu a svoju prevahu na mori. Francúzsko si tiež bránilo svoje kolónie a okrem toho požadovalo od Nemecka nevrátenie Alsaska-Lotrinska, ktoré mu Nemecko ulúpilo v prvej prusko-francúzskej vojne (1871). Rusko sa usilovalo preniknúť na Balkánsky polostrov, na Blízky východ a ovládnuť čiernomorské úžiny Bospor a Dardanely. Najslabšia európska veľmoc - Rakúsko-Uhorsko – hľadala východisko zo svojich ťažkostí v prenikaní na Balkán.
V boji za svoje záujmy hľadali veľmoci spojenectvo s inými veľmocami, s ktorými nemali vážne územné spory. Začali sa vytvárať vojensko-politické bloky. Ako prvý takýto blok vznikol Dvojspolok – spojenectvo Nemecka a Rakúsko-Uhorska (1879). K Dvojspolku sa pripojilo Taliansko a vznikol Trojspolok. S krajinami Trojspolku podpísalo spojenecké zmluvy Rumunsko.
Do druhého vojenského bloku sa združili krajiny, ktoré sa cítili byť ohrozené nemeckou útočnosťou: Veľká Británie, Francúzsko a Rusko. Tento blok dostal pomenovanie Dohoda.

Záujmy veľmocí sa stretali a narážali na seba viacerých miestach vo svete – v Afrike, na Blízkom východe, v Tichomorí. V Európe takýmto najcitlivejším miestom, kde mohol vypuknúť vojnový konflikt, bol Balkánsky polostrov. Malé balkánske, prevažne slovanské, národy bojovali za svoju národnú slobodu proti zvyšku tureckej nadvlády. Do tohto boja zasahovali veľmoci, ktoré mali na Balkánskom polostrove svoje vlastné záujmy, hlavne Rusko, Rakúsko- Uhorsko a Nemecko. Vážna kríza vznikla, keď si roku 1908 Rakúsko-Uhorsko pripojilo územie Bosny a Hercegoviny.
Malé balkánske národy povstali do vojny proti zvyškom tureckej nadvlády a roku 1912 Turecko vo vojne porazili ( prvá balkánska vojna ). Bulharsko však nebolo spokojné s rozdelením územia po tejto vojne a napadlo Srbsko. K Srbsku sa pridali ostatné balkánske štáty i porazené Turecko. Začala druhá balkánska vojna (1913), v ktorej bolo Bulharsko porazené. Aj naďalej ostával Balkán i celá Európa nepokojné. Nemecko si želalo vojnu a bolo na ňu pripravené. Hľadalo iba vhodnú zámienku, ktorou bol atentát na rakúskeho následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este v Sarajeve 28. júna 1914 , čo podnietilo Rakúsko- Uhorsko k vyhláseniu vojny Srbsku. Srbsko zase požiadalo o pomoc Rusko, ktoré potom vyhlásilo vojnu Rakúsko-Uhorsku. Následne sa do vojny zapojilo Nemecko a Francúzsko. Veľká Británia vstúpila do vojny, keď Nemecko napadlo Belgicko.
BITKY: Vojenské operácie prebiehali na 3 frontoch:
Vojnové udalosti v r. 1915-1916
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Prvá svetová vojna SOŠ 2.9812 1828 slov
Prvá svetová vojna SOŠ 2.9540 1828 slov
Prvá svetová vojna SOŠ 2.9759 3781 slov
Prvá svetová vojna SOŠ 2.9804 256 slov
Prvá svetová vojna SOŠ 2.9573 830 slov
Prvá svetová vojna SOŠ 2.9415 1248 slov
Prvá svetová vojna SOŠ 2.9457 459 slov
Prvá svetová vojna SOŠ 2.9663 655 slov
Prvá svetová vojna GYM 2.9376 927 slov
Prvá svetová vojna GYM 2.9578 236 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.